SV. JÁN NEPOMUCKÝ, OBRANCA CIRKVI

(hravé klavírne melódiá)
(vodný šum Čítanie zo Skutkov apoštolov: „Keď sa Ikóniu pohania a Židia so svojimi predstavenými chystali prepadnúť, potupiť a ukameňovať Pavla a Barnabáša a oni sa to dozvedeli, utiekli do lykanonských miest, do Lystrie a Derbe a do kraja okolo nich a tam hlásali evanjelium. V Lystre sedával istý muž s chorými nohami. Bol od narodenia chrómny a nikdy nechodil. Počúval Pavla hovoriť a on sa na neho zahľadel. A keď videl, že má vieru a môže byť uzdravený, povedal veľkým hlasom: „Postav sa rovno na nohy!" A on vyskočil a chodil. Keď zástupy videli, čo Pavol urobil, po lykaonsky kričali: „Zostúpili k nám bohovia v ľudskej podobe!" Barnabáša nazvali Jupiterom a Pavla Merkúrom, lebo on viedol reč. A kňaz z Jupiterovho chrámu na predmestí priviedol k bráne býkov s vencami a chcel s ľuďmi obetovať. Keď sa o tom dopočuli apoštoli Barnabáš a Pavol, roztrhali si šaty, vybehli medzi zástup a kričali: „Mužovia, čo to robíte? Aj my sme smrteľní ľudia ako vy. Hlásame vám evanjelium, aby ste sa od týchto márnych-márností obrátili k živému Bohu, ktorý stvoril nebo a zem i more a všetko, čo je v nich. On v minulých pokoleniach nechal všetky národy svojou cestou, ale bez svedectva o sebe samom neostaval, lebo dobre robil. Z neba vám dával dáže o rodné časy a napĺňal vaše srdcia pokrmom a radosťou." Toto hovorili, ale nielenže utíšili zástupy, aby im neobetovali. Počuli sme Božie slovo Bohu vďaka! Nie nás, Pane, ale svoje meno osláv, nie nás, Pane, ale svoje meno osláv. Nie nás, Pane, nie nás, ale svoje meno osláv pre svoje milosrdenstvo a pre svoju vernosť. Prečo majú hovoriť pohania? Kdeže je ten ich Boh? Nie nás, Pane, ale svoje meno osláv. Veď náš Boh je v nebi a stvoril všetko, čo chcel. Pohanské modly, hoci sú zo striebra, sú striebra a zo zlata, sú dielom ľudských rúk. Nie nás, Pane, ale svoje meno osláv. Nech vás požehnáva Pán, ktorý stvoril nebo i zem. Nebesia si Pán vyhradil pre seba, ale zem dal Synom človeka. Nie nás, Pane, ale svoje meno osláv. Aleluja. Aleluja. Aleluja. Aleluja. Duch Svätý vás naučí všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal. Aleluja. Aleluja. Pán s vami. I s duchom. Tvojím. Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Jána. Sláva tebe, Pane. Ježiš povedal svojim učeníkom: "Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec a ja ho budem milovať a zjaví mu seba samého." Júda, nie ten Iškariotsky, sa ho spýtal: "Pane, ako to, že seba chceš zjaviť nám a svetu nie?" Ježiš mu odpovedal: "Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo. A môj Otec ho bude milovať. Prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok. Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová. A slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Otcovo. Toho, ktorý ma poslal. Toto som vám povedal, kým som ešte u vás. Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal." Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe, Kriste. Drahý spolubrat, drahí bratia a sestry! Dnes na spomienku svätého Jána Nepomuckého, kňaza a mučeníka, nás stôl Božieho slova ponúka pohľad na Pavla s Barnabášom, ktorí tiež kvôli viere v Ježiša Krista zakúšajú ťažkosti. Chceli ich prepadnúť, potupiť a ukameňovať. Bolo to v Ikóniu. Všetko sa to deje na území dnešného Turecka. V rokoch pred rokom päťdesiat počas prvej misijnej cesty. Nakoniec ušli do Lystry a Derbe, kde ohlasovali evanjelium. A tu počúvame, ako Pavol urobil zázrak uzdravenia nad človekom, ktorý bol disponovaný prijať Ježiša Krista. Postav sa rovno na nohy a ľudia toho mesta, ktorí uznávali cudzie božstvá alebo teda boli modloslužobníci, boli zrazu ochotní obetovať ich márnivým bohom za tento veľký zázrak. Pavol s Barnabášom musia týchto ľudí nasmerovať na jediného správneho Boha, ktorého ohlasujú cez Ježiša Krista. A vidíme teda, že Ježiš Kristus, ktorý sa dal vidieť Pavlovi, ktorý spočiatku Ježišovú cirkev prenasledoval. Nakoniec tento Pavol bude ohlasovateľom pravej viery v jediného Boha cez Ježiša Krista, ktorého aj On spoznal.A tak Ježiš Kristus je úžasným prostredníkom Boha na zemi. Takýmto spôsobom nám hovorí aj v evanjeliu. On je v podstate vyslaný Otcom. On je ten poslaný, môžeme povedať v Janovom evanjeliu Ježiš akoby apoštol, teda poslaný Otcom, aby jednak zjavil Boha, ktorého nikto nikdy nevidel, ale práve Ježiš, jednorodený Boží Syn, ten nám o ňom priniesol zvesť. A Ježiš hovorí o veľmi praktickej láske k nemu, kto ho miluje, tak plní jeho slovo. Milovať znamená chcieť dobro tomu druhému. A práve Ježišovo slovo, ktoré je zjavením plnosti a spásy, je pre nás tým dobrom a je prejavom Ježišovej lásky k nám. Ak my toto slovo, ktoré nám Ježiš dáva, prijmeme a podľa neho žijeme, tak vtedy milujeme Ježiša Krista. Ježiš, ktorý hovorí tieto slová, tieto tajomné slová vo večeradle, keď sa lúči so svojimi, tak prisľubuje týmto apoštolom, ktorých zanecháva ako siroty podporu, pomoc. Bude to Duch Svätý, ktorý je posilou pre nich, keď Ježiš odíde z tohto sveta, ale nenecháva ich samotných. Dokonca Ježiš hovorí, že kto ho miluje, tak on si v tom človeku spolu s Otcom vytvorí príbytok Boh prebýval v Ježišovi Kristovi a práve cez jeho slovo, ktoré nám zjavuje pravého Boha, sa môže stať Boh našim hosťom. Ježiš teda dáva veľkú posilu svojim apoštolom a tieto slová, môžeme smelo povedať, sa napĺňajú aj v živote dnešného mučeníka Jána Nepomuckého, ktorého slávime, ktorého si pripomíname a ktorého sochy tak dôverne poznáme z našich chrámov alebo aj z exteriéru, kde častokrát socha sv. Jána Nepomuckého okrášľuje naše mosty, pretože sám bol zvrhnutý v roku 1398 dvadsiateho marca do Vltavy. Tento svätec bol generálnym vykárom pražského biskupa a pretože sa postavil za práva cirkvi, ktorú vnímal ako spoločenstvo Ježiša Krista a hovorí sa teda aj, že chránil spovedné tajomstvo pred týmto kráľom Václavom IV., ktorý mal skutočne veľmi zlé plány a intrigoval proti Jánovi Nepomuckému a ďalším, tak práve Ján nepoddal, ale bol pevný, stál na Ježišovej strane, na strane cirkvi A teda táto odvaha je pre nás skutočne veľmi exemplárná, veľmi motivačná, povzbudivá. To je opravdivá láska k Ježišovi, ktorá držala tohto svätsa, aby bol verný a zostal na strane Ježiša Krista až tak, že si svoj život cenil menej ako vieru v Ježiša Krista a vzťah k nemu. Dnes, keď sa tešíme teda zo svätsa Jána Nepomuckého, si môžeme pripomenúť, že práve včera v Ríme boli vyhlásených za svätých tiež další svätí kňazi, ktorí sú pre nás možno časovo bližšie, pretože žili v dobe bližšej nám ako Ján Nepomucký, ktorý žije vo vrcholnom stredoveku. A práve včera vyhlásil pápež František ďalšieho veľmi jednoduchého, ale hlbokého kňaza za svätsa. Bol to svätý Karol Fukolt, ktorý žil v rokoch 1858 a zomiera rukou lupičov zavraždený v roku 1916. Tento Karol, ktorý mal rozbehnutú, úspešnú vojenskú kariéru a bol už teda poznačený a napáchnutý ateistickými myšlienkami Francúzska, kde Boh pre jeho život už nič neznamenal. Tento Karol bol fascinovaný, keď odchádza ako vojak do severnej Afriky, bohobojnosťou a nábožnosťou moslimov. On si uvedomil, že títo ľudia majú takú vnútornú bázeň pred Bohom a to ho veľmi fascinovalo Začal uvažovať o Bohu a skutočne podnietený aj príkladom týchto moslimov, ktorí veria v Boha tak, ako my, aj keď teda tá interpretácia Boha, ktorého veríme, je u nich odlišná cez ten Korán, tak práve toto ho privádzalo bližšie uvažovať o hlbšom zmysle života. Až tak, že neskôr sa stáva kňazom a hovorí, že práve to, čo je pre neho smerodajné, je eucharistická prítomnosť. Raz povedal, že nič tak neoslavuje Boha tu na zemi ako eucharistická prítomnosť, ako prebývanie Ježiša a prebývanie Ježiša v tejto pokornej podobe eucharistickeho chleba. Preto sa stáva aj kňazom, aby mohol adorovať Krista. Žil medzi Tuharegmi v alžírskej púšti veľmi jednoduchým spôsobom života. Adoroval sviatosť, pomáhal tým ľuďom. Naučil sa dokonca jazyk a nepresviedčal ich o svojej viere, ale svojím príkladom života ich snažil sa priviesť k Ježišovi. Nepodarilo sa mu založiť nejaké spoločenstvo, ale svojou láskou a skutkami vydával Kristov príklad. A napokon prvého decembra 1916 bol v púšti zavraždený lupičmi. On je ten, na ktorého živote sa inšpirujú malé sestry Ježišove. Práve na tejto jednoduchosti Karolovho života vidíme vernosť Ježišovi a lásku k Ježišovi Podobne včera bol vyhlásený iný kňaz za sv-svetého a bol to kňaz, ktorý je nám ešte bližší svojim životom. Bol to holandský karmelitánsky kňaz, teológ a novinár, spisovateľ Titus Brandsma. Tento, pred druhou svetovou vojnou sa dôrazne postavil proti nacistickým zákonom, ktoré boli namierené proti Židom, čo hrdinsky napokon zaplatil aj svojím vlastným životom. Páter Titus Brandsma bol zatknutý v januári 1942 po napadnutí Holandska nemeckom. Nacisti mu prisľúbili pokojný život v kláštore, ak sa verejne vyjadrí, že katolícka tlač by mala uverejňovať nacistickú propagandu. Tento smelý karmelitánsky kňaz to odmietol, za čo bol vystavený útrapám a hladovaniu v koncentračnom tábore Dachau. Zomiera po injekcii kyseliny karbolovej dvadsiateho šiesteho júla toho istého roku. Sestre, ktorá mu vpichla túto injekciu, stihol ešte pred odchodom z tohto sveta darovať svoj ruženec. Odchádza vo veku šesťdesiat jedna rokov. Toto je teda hrdina, ktorý čelil tejto zločinej ideológii. Opäť na pozadí aj života tohto kňaza je vernosť Ježišovi Kristovi, jeho slovu, jeho príkladu. Prosme, aj my dnes na spomienku svätého Jána Nepomuckého aj povzbudení príkladmi týchto ďalších odvážnych kresťanov, smelých kňazov, aby sme dokázali zostať na strane Ježiša Krista, aby on mohol nájsť v našom živote príbytok a aby nás napĺňal svojím Svätým Duchom, posilňoval vo vernom kráčaní do nebeského domova, kde je pripravený pre nás príbytok samotným Ježišom Kristom. Pochválený buď Ježiš Kristus Naveky. Amen. (hudba)…