Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
08.02.2021
5:48 min.
Titulky od AI
Zobrazené 1301x

VERÍM V BOHA, ALE NEVERÍM V CIRKEV

z cyklu A teraz čo? s dp. Tiborom Reimerom

Verím v Boha, ale cirkevné príkazy mi prídu nezmyselné. Cirkev už aj tak napáchala množstvo chýb, prečo by som sa jej mal podriadiť? Môže mi Cirkev na niečo slúžiť?

Prepis videa

cca 4 min čítania • 756 slov

(intro muzika)
Mnohokrát počúvame takú námietku, že áno,
verím v Boha, ale cirkev veľmi


  • (intro muzika)
  • Mnohokrát počúvame takú námietku, že áno, verím v Boha, ale cirkev veľmi
  • nemusím. Alebo verím v Boha, verím v Ježiša Krista,
  • ale cirkev mi nie je až taká príjemná, lebo
  • nerozumiem cirkvi. Cirkev sa mi zdá starobylá a so všetkými
  • týmito kauzami, ktoré aj prežívame, cirkev ako keby už nevedela
  • osloviť človeka dnes. Ako to je vlastne?
  • Boh áno, cirkev nie? Vieme vlastne my aj tak dnes rozprávať
  • alebo
  • rozmýšľať?
  • Poprvé treba povedať, že to vôbec nie je otázka iba súčasnosti.
  • Predstavte si, že v podstate už svätý Cyprián, biskup
  • a mučeník v štvrtom storočí hovoril jednu takú veľmi zaujímavú vetu:
  • "Nikto nemôže mať Boha za Otca, ak nemá cirkev za Matku."
  • To znamená teda, že táto problematika veriť v Boha,
  • ale mať určitý aj taký kritický možno pohľad na cirkev,
  • vôbec nie je záležitosť len súčasnosti.
  • Je to aj vec, s ktorou sa stretávame aj v minulosti.
  • Ale samozrejme, že dnes to cítime možno tak omnoho
  • podstatnejšie, aj tak
  • závažnejšie.
  • Cirkev je predovšetkým skala. A toto je dôležité si uvedomiť, že Boh
  • ustanovil cirkev, keď hovorí Petrovi:
  • "Peter, ty si skala a na tejto skale postavím
  • svoju cirkev."
  • Táto veta je pre nás vždy taká dôležitá, lebo si uvedomujeme, že cirkev
  • nevznikla len z nejakého ľudského aaa dorozumenia
  • alebo nejakej ľudskej dohody, ale je skutočne postavená na
  • Bohu. Takže cirkev je skalou.
  • Samozrejme, dnes si uvedomujeme, že táto skala je pomerne vratká.
  • Hej, myslím, že každému z nás je smutno, keď počúvame
  • o rôznych kauzách cirkvi, zneužívaní mladistvých, ktoré v poslednej
  • dobe tak sa ozývajú.
  • Je nám smutno z toho určite a myslím, že každý z nás asi
  • potrebuje aj vyjadriť možno aj to, čo si cítim alebo čo si myslím o
  • tejto cirkvi. A myslím, že je aj taký dostatočný priestor aj na-na
  • konfrontáciu, aj na dialóg.
  • Eh, cirkev ale samozrejme vždy aj
  • poskytuje alebo odovzdáva práve tieto hodnoty, hodnoty
  • Evanjelia. A tým pádom, aj keď si uvedomujeme túto vratkosť
  • tejto skaly, najmä aj dnes, eh, postavená
  • samozrejme na-na pápežoch, na biskupoch, na kňazoch, ale aj
  • na veriacom ľude.
  • Samozrejme si uvedomujeme aj túto biedu vlastne
  • týchto ľudí.
  • Je nám smutno z toho, keď počúvame o týchto zneužívaní, týchto
  • kauzách, ale samozrejme si uvedomujeme, že túto cirkev samozrejme budujú
  • ľudia a to je, myslím, že dôležité si uvedomiť, že Boh postavil
  • svoju cirkev práve na ľuďoch.
  • Keby Boh chcel, tak by urobil aj dokonalú cirkev.
  • Možno by pozval archanjelov, anjelov, by na týchto postavil
  • svoju cirkev. Cirkev by bola dokonalá, bez
  • hriechu, bez problémov, bez káuz,
  • ale by bola ďaleká od ľudí.
  • Ľudia by boli iba akoby diváci, ktorí by sedeli niekde vo
  • fotelke a pozerali sa, pozerali sa na túto dokonalú cirkev.
  • Ale Boh to takto nechcel. Boh nechcel dokonalú
  • cirkev. Boh chcel, aby cirkev bola
  • postavená na ľuďoch.
  • A uvedomujeme si, že aj títo ľudia, však to sme my, vlastne všetci,
  • ktorí patríme
  • do tejto cirkvi, budujeme túto cirkev a
  • každý z nás pridáva to svoje. Nie je to len o biskupoch, o
  • kňazoch, o pápežovi. Je to predovšetkým o tej miestnej
  • cirkvi. Tam, kde človek cíti aj to spoločenstvo, kde
  • môžem sa na niekoho spoľahnúť, kde môžem
  • ehm dôverovať niekomu. Predstavte si, že
  • toto je tá, tá stálosť vlastne, ktorú nám cirkev dáva.
  • To, že môžem niekomu dôverovať, môžem sa na niekoho spoľahnúť, že mám,
  • mám toto zázemie a mám toto prostredie, v ktorom žijem.
  • A samozrejme, dnes, keď si uvedomujeme, koľko tých ponúk máme v tom
  • našom svete, je to, ako keby vstupujeme do nejakého
  • supermarketu rôznych ponúk od
  • eh ezoterizmu ku hinduizmu, budizmu, všetky
  • tieto možno východné náboženstvá, ktoré vplývajú a ktoré
  • závisia častokrát od ilúzií alebo aj od takýchto nálad
  • a emócií. V tomto vidíme niekedy ako dôležitosť
  • mať aj určitú takú istotu.
  • Istotu, ktorú nám cirkev vie dať.
  • Keď vstupujem do spovednice a počujem tie slová,
  • ja ti rozrišujem, ja ti odpúšťam. Alebo keď idem na
  • svätú omšu a počúvam slová, toto je moje telo, toto je
  • moja krv. Tieto slová trvajú stáročia a
  • toto je tá istota, ktorá niekedy v našom živote myslím, že
  • prináša aj veľmi dôležitú stabilitu.
  • Preto, ak svätý Cyprián už v štvrtom storočí
  • povedal, že kto nemá
  • Boha za Otca, nemôže mať cirkev za Matku,
  • si myslím, že to platí asi aj dnes. Takže áno, je pravda, že niekedy mi tá
  • cirkev nie veľmi sa mi možno ani
  • nepáči alebo, alebo, alebo mám aj výhrady voči tejto cirkvi.
  • Ale predovšetkým mať Boha za Otca a mať cirkev za
  • Matku je to, čo skutočne dáva zmysel aj nášmu životu.
  • (outro muzika)
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Tipy z E-SHOPU

Reklamní partneri
Radio LumenRadio VaticanaACNTKKBSSlovo PlusCineLuxISPO