Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
EFFETA
EFFETA (320) - 16. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (321) - 17. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
24.07.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
z kláštornej kaplnky bratov minoritov v Bratislave
02.07.2026
EFFETA
EFFETA (319) - 15. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
10.07.2026
Z PRAMEŇA
ČO KÁZAL, TO AJ ŽIL
káže Mons. Peter Beňo (Mt 12, 1-8)
17.07.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
VO SVETE MÁTE SÚŽENIE, ALE DÚFAJTE, JA SOM PREMOHOL SVET
káže dp. Juraj SchindlerPondelok po 7. veľkonočnej nedeli
Prepis videa
(piano intro)
Čítanie zo Skutkov apoštolov:
„Kým bol Apollo v Korinte,
- (piano intro)
- Čítanie zo Skutkov apoštolov:
- „Kým bol Apollo v Korinte, Pavol pochodil po horných
- krajoch a prišiel do Efezu.
- Tam našiel akýchsi učeníkov a povedal im:
- „Dostali ste aj Ducha Svätého, keď ste uverili?"
- Oni mu odvetili:
- „Ani sme nepočuli, že je Duch Svätý."
- On sa opýtal: „Ako ste teda boli pokrstení?"
- Oni odpovedali: „Jánovým krstom."
- Pavol povedal: „Ján krstil krstom pokánia
- a hovoril ľudu, aby uverili v toho, ktorý prichádzal po
- ňom, to jest v Ježiša."
- Keď to počuli, dali sa pokrstiť v mene Pána Ježiša.
- A keď na nich Pavol vložil ruky, zostúpil na nich Duch
- Svätý. Ihovorili jazykmi a prorokovali.
- Spolu ich bolo asi dvanásť mužov.
- Potom vošiel do synagógy a smelo hovorili.
- Tri mesiace rozprával a presviedčal o Božom kráľovstve."
- Počuli sme Božie slovo. Bohu vďaka.
- Spievajme nášmu Pánovi hlasom radostným
- Spievajme nášmu Pánovi hlasom
- radostným.
- Boh vstáva a jeho nepriatelia sa tratia.
- Spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
- Ako sa rozplýva dym, tak ich rozháňa.
- Ako sa vosk roztápa ohňom, tak spred Božej tváre
- miznú hriešnici.
- Spievajme nášmu Pánovi hlasom radostným.
- Ale spravodliví sa môžu tešiť a jasať pred Božou
- tvárou a v radosti sa veseliť.
- Spievajte Bohu a jeho meno žalmom velebte.
- Jeho meno je Pán.
- Spievajme nášmu Pánovi hlasom radostným.
- On je otec sirôt a záchrance vdov. On je Boh
- vo svojom svätom príbytku.
- On je Boh, čo opusteným dáva prebývať v domoch,
- väzňov privádza k šťastiu.
- Spievajme nášmu Pánovi hlasom radostným.
- Aleluja, aleluja, aleluja, aleluja.
- Ak ste s Kristom vstali z mŕtvych, hľadajte, čo je hore,
- kde Kristus sedí po pravici Boha.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojím.
- Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Jána.
- Sláva tebe, Pane.
- Učeníci povedali Ježišovi: „Teraz už hovoríš otvorene a
- nehovoríš v obrazoch. Teraz vieme, že vieš všetko a
- nepotrebuješ, aby sa ta-kto spytoval.
- Preto veríme, že si vyšiel od Boha."
- Ježiš im odvetil: „Teraz veríte?
- Hľa, prichádza hodina, ba už prišla, keď sa rozpŕchnete každý svojou
- stranou
- a mňa necháte samého.
- Ale nie som sám, lebo Otec je so mnou.
- Toto som vám povedal, aby ste vo mne mali pokoj.
- Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som
- premohol svet."
- Počuli sme slovo Pánovo.
- Chvála tebe, Kriste.
- Slová Svätého Evanjelia nech smeju naše previnenia.
- Drahí bratia a sestry,
- možno v niektorých situáciách nám je blízka tá istota apoštolov.
- Teraz vieme, že vieš všetko a nepotrebuješ,
- My veríme, že si vyšiel od Boha.
- Niekedy nám to tak akoby v rozume docvakne nejaká situácia, že
- naozaj
- Pán Boh určite je — Pán Boh sa stará, lebo sa stalo toto a
- toto.
- A si povieme,
- verím.
- To už už sa to nezmení. Už nič nezmení moju istotu.
- Prečo Pán Ježiš povedal,
- teraz veríte?
- Akoby s takou bolesťou alebo s takou istotou toho, že on vie,
- že oni sa rozpŕchnu,
- lebo vnímal, že oni tú istotu postavili na rozume, ale
- možno len na takej vlastnej schopnosti.
- Milí bratia a sestry, viete,
- naša viera potrebuje byť rozumná, pretože naša viera nie je niečo
- len
- vymyslené. My staviame našu vieru
- na-na tom, že na svedectve apoštolov, ktorí
- prešli skúsenosťou, ktorí nám potvrdili mnohé veci.
- Staviame ju potom aj na svojej vlastnej skúsenosti,
- ale nemôžeme ju stavia-stavať len sami na sebe,
- že
- ja čosi viem a to mi už nikto nezoberie, pretože na
- druhej strane mnohokrát poznáme situácie, kedy sa dostaneme akoby do
- úzkych.
- Alebo sa môže stať niekto z blízkych zomrie a
- zrazu naša viera,
- zvlášť ak je postavená len na našej nejakej
- istote, postavená na nás samých,
- tak veľmi ľahko sa môže zakymácať.
- Krásne však je, že Ježiš neodpíše svojich
- apoštolov, neodpíše svojich učeníkov, aby im povedal,
- žeNo, pozrite akí ste.
- Opustíte ma. Radšej si nájdem nejakých iných.
- Ježiš vedel, že
- to, čo môže prehĺbiť ich vieru a upevniť
- ich vieru, je práve Otcova láska a jeho láska.
- A preto ich neodmieta. Naopak, chce ju upevniť tým, že sám im
- ukazuje svoju istotu Otcovej lásky.
- Hovorí: "Aj keď ma vy opustíte, nebojím sa, lebo
- môj Otec je so mnou. A to vám hovorím, aby ste aj vy mali pokoj.
- Keď sa dostanete do situácie, verím, že si spomeniete
- na to, čo som vám hovoril."
- A Ježiš hovorí a opäť im chce vliať istotu.
- "Nebojte sa, keby sa čokoľvek stalo.
- Ja som premohol svet."
- A tu samozrejme nemyslí ten svet, ktorý Boh stvoril a ktorý je veľmi
- dobrý, ale toho ducha sveta, ktorý odporuje Duchu
- Svätému.
- A aké je krásne, že Ježiš sa nesnaží apoštolom nanovo
- všetko vysvetliť, aby, aby ešte hlbšie uverili.
- To, čo sme počuli v dnešné-dnešnom evanjeliu,
- svätého apoštola Jána
- a v sedemnástej kapitole nasleduje veľká veľkňazská modlitba a
- jej úryvok sme počuli aj vo včerajšom evanjeliu, kde,
- kde Kristus
- prestane akoby rozprávať s apoštolmi a začína rozprávať s
- Otcom a tam ho prosí: "Pane, daj, aby jedno boli." A najmä
- prosí: "Pane, daj, aby uverili, že ich miluješ tak,
- ako miluješ mňa."
- Pretože to im môže vliať istotu viery, ak
- budú prežívať, že sú milovaní, že svoju vieru
- nestavajú len na niečom rozumnom v zmysle
- svojej schopnosti, ale že ju môžu postaviť na istote
- lásky,
- istote skúsenosti lásky, ktorú s tebou prežili a
- prežívajú.
- Milí bratia a sestry, ja veľmi nám vyprosujem túto skúsenosť
- lásky. Veľmí nám vyprosujem to, aby sme vedeli hovoriť možno aj s tým
- človekom, ktorý mal chorého syna. Verím, pomôž mojej nevere.
- A tým vyjadrujeme, že nie že verím, lebo
- ja
- som taký, že už som si to rozumovo zdôvodnil a už ma
- nezmení. Už nezmení nič moje presvedčenie.
- Ale verím, lebo som uveril v toho, ktorý je so mnou.
- Uveril v toho, ktorý premohol svet.
- Uveril v toho, ktorý ma miluje
- a ktorý mi to dennodenne ukazuje.
- Pane, otvor oči nášho srdca, aby sme videli, čo pre
- nás robíš, aby sme videli, ako nás miluješ.
- Aby sme celú svoju istotu viery postavili na tebe,
- na istote tvojej lásky, na istote tvojho víťazstva
- Pane, stoj pri nás a zosielaj nám svojho Ducha
- ktorý môže premieňať naše srdce, premieňať schopnosť
- nášho myslenia, hovorenia, konania.
- Ktorý môže upevniť našu vieru. Amen
- (outro muzika)
