Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
EFFETA
EFFETA (321) - 17. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
24.07.2026
EFFETA
EFFETA (320) - 16. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (319) - 15. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
10.07.2026
Z PRAMEŇA
ČO KÁZAL, TO AJ ŽIL
káže Mons. Peter Beňo (Mt 12, 1-8)
17.07.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
z kláštora v Podunajských Biskupiciach
18.03.2024
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
VSTUPOVAŤ DO ZÁPASU O DOBRÉ SRDCE
káže dp. Peter SykoraStreda 5. týždňa v Cezročnom období
Prepis videa
(piano)
(vodný šum)
Čítanie z knihy Genesis. Keď Pán Boh
- (piano)
- (vodný šum)
- Čítanie z knihy Genesis. Keď Pán Boh
- urobil zem a nebo ešte nevzišlo na zemi
- nijaké poľné krovie a ešte nenarastla nijaká
- poľná rastlina, lebo Pán Boh nedal dážď na
- zem a človeka nebolo, že by obrábal
- zem, len prameň vyvieral zo zeme a
- zavlažoval celý povrch zeme.
- Vtedy Pán Boh stvárnil človeka z prachu zeme a
- vdýchol do jeho nozdier dych života.
- Tak sa stal človek živou bytosťou.
- Potom Pán Boh vysadil v Edene na východe záhradu
- a v nej umiestnil človeka, ktorého bol
- utvoril. Pán Boh dal vzrásť zo zeme
- stromom všetkých druhov, krásnych na pohľad a
- chutným na jedenie. Uprostred záhrady dal
- vyrásť stromu života a stromu poznania
- dobra a zla.
- Pán Boh vzal človeka a umiestnil ho v záhrade
- Edenu, aby ju obrábal a strážil.
- A Pán Boh prikázal človekovi: „Môžeš
- jesť zo všetkých stromov záhrady, ale zo
- stromu poznania dobra a zla nejedz, lebo keď
- budeš z neho jesť, zomrieš." Počuli
- sme Božie slovo.
- (hra na organe v pozadí)
- (singol) Duša moja, veleb
- Pána, On je
- nesmierne veľký.
- Duša moja, veleb
- Pána, On je
- nesmierne
- veľký.
- Dobroreč, duša moja
- Pánovi. Pane Bože
- môj, Ty si nesmierne
- veľký. Odĺal si sa do
- slávy a veleby, do
- svetla si sa zahalil ako
- dorúchanec.
- Duša moja, veleb Pána,
- On je nesmierne veľký.
- Všetko to čaká na teba,
- že im dáš pokrm v pravý
- čas. Ty im ho dávaš
- a oni ho zbierajú.
- Otváraš svoju ruku. Sýtia
- sa dobrotami.
- Duša moja,
- veleb
- Pána, On je nesmierne veľký. Odnímaš im dych
- a hneď hinú
- a vracajú sa do prachu.
- Keď zošleš svojho ducha, sú
- stvorené
- a obnovuješ tvárnosť
- zeme.
- Duša moja, veleb Pána, On
- je
- nesmierne
- veľký. Aleluja! Aleluja,
- aleluja! Aleluja!
- Aleluja, aleluja!
- Tvoje slovo, Pane, je pravda.
- Posväť nás pravdou.
- Aleluja, aleluja,
- aleluja!
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa
- Marka.
- Chvála Tebe, Pane.
- Ježiš znova zavolal k sebe zástup a povedal im:
- „Počúvajte ma všetci a pochopte! Človeka nemôže
- poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo
- vychádza z človeka, to poškvrňuje
- človeka." Keď zanechal zástup a vošiel do domu,
- učeníci sa ho pýtali na zmysel podobenstva.
- On im povedal: „Tak ani vy nechápete?
- Nerozumiete, že človeka nemôže poškvrniť nič,
- zvonka? Veď to nevchádza do jeho srdca, ale do brucha a vychádza do
- stoky." Tým vyhlásil všetky jedlá za
- čisté. A pokračoval: „Čo z človeka
- vychádza, to poškvrňuje človeka, lebo zvnútra, z
- ľudského srdca vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže,
- vraždy, cudzoložstvá, chamtivosť, zlomyselnosť,
- klamstvo, necudnosť, závisť, rúhanie, pýcha,
- hlúposť. Všetky tieto zlá vychádzajú
- zvnútra a poškvrňujú
- človeka."
- Počuli sme slovo Pánovo.
- Chvála Tobe,
- Panie.
- (mimovladné bliknutie Milovaní bratia a sestry. Všimli ste si, že v živote si veľmi radi vyberáme ľahšie cesty?Že to, čo je ťažké, čo si vyžaduje akúsi našu námahu, to je také nemilé. Tak necháme to na boku a to, kde vidíme ľahší spôsob pokračovania ďalej v živote. Týmto smerom ideme. Poviem vám pár príkladov, ktoré tak nejako napĺňajú v týchto týždňoch moje srdce. Uvedomil som si, že je pre mnohých ľudí omnoho ľahšie starať sa o svoj zovňajšok, kúpiť si nový krém, ísť na kozmetiku, ísť do posilňovne, aby sme pekne vyzerali, ako zabojovať o dobrotu srdca, o lepší charakter, o lepšie vzťahy. Lebo to chce šialený zápas. Byť teda pekný zvnútra je oveľa ťažšie, a preto chceme byť navonok pekný, aby to tak dobre vyzeralo. To, zdá sa, akí sme, je oveľa dôležitejšie ako to, akí naozaj sme. Potom je taký ďalší pekný príklad v duchovnom živote, keď je pre nás oveľa ľahšie splniť nejaké náboženské predpísané veci, ako vstúpiť do hlbokého vzťahu s Kristom, ktorý si od nás aj niečo vyžaduje. To nie je len tak prísť do kostola, pomodliť sa, zvládnu nejaké náboženské úkony a ideme ďalej. Lebo život viery je naozaj zápas. A potom, keďže prebieha kontinentálna fáza synody, vnímam to aj tam, keďže na Slovensku sme zažili, že po nadšení zo synody, ktorú vyhlásil pápež František a po akem, po akomsi novom pozvaní Ducha Svätého do svojej cirkvi vlastnej, mnohí ľudia si povedali toto nechceme, lebo to si od nás vyžaduje zmenu, zápas, rozlišovanie Božej vôle, čo je tiež naozaj neľahká záležitosť. Ale chceme radšej kráčať v cirkvi ako predtým. To nám vyhovuje, lebo to je ľahšie. To už sme naučení, to už vieme. Toto sú také príklady pre mňa veľmi dôležité, aby som pochopil, že si všeobecne vyberáme naozaj ľahšie cesty No a dnešné evanjelium nás povzbudzuje v tom, aby sme to zmenili. Keď nás Kristus upozorňuje na to, že tá ľahšia cesta, ako upozorňuje na to farizejov a zákoníkov, ktorí predpisy naozaj dodržiavali, ale tam zostávali, jednoducho nestačí. Pozýva nás k tomu, aby sme sa pozreli do svojho srdca a začali opravdivý život viery, teda opravdivý zápas. A v čom spočíva? Keď si to rozoberieme do detailov, tak pre mňa to znamená dva zápasy v živote. V dnešnej dobe, modernej, telefóny, mobily nie, počítače, masmédiá, akási informačná diaľnica, na ktorej sa nachádzame. To všetko spôsobuje, že jednoducho máme veľa vstupov do svojho srdca, ale potom nie sme povinní podľa všetkého reagovať, lebo je tam akási taká čakáreň a volá sa srdce. A ja tomu hovorím, že to je prvý zápas, takzvaný zápas vstupu, ak chcete. Dať pozor na to, čo vstupuje do človeka. To je tiež dôležité, aby potom srdce to mohlo spracovať. Ale oveľa dôležitejší a ťažší zápas je potom vo vnútri, čo z nás vyjde. Lebo všetko to zlo, čo je vo svete, nie je zvonku, ale je z našich sŕdc A to je ten druhý zápas, ak chcete zápas výstupu, ktorý nie všetci zvládame a nie stále zvládame. Ale uvedomiť si dnes, že tam kdesi v srdci je tá čakáreň toho, čo do nás vstúpi, je tá továreň na dobro. To je veľmi dôležité, pretože ako to píše Alexander Solženicyn v súostroví Gulag, keď hovorí, že hranica medzi dobrom a zlom nie je medzi štátmi, ani medzi mestami, ani medzi triedami v spoločnosti. Ale tá hranica medzi dobrom a zlom vedie cez každé ľudské srdce. Tam je to podstatné miesto na to, ako vyzerá svet. Ak máme túžbu zmeniť svet, to už tu viackrát odznelo. Viete, ako to zmeníme? Niektorý múdry povedal: "Ak chceš zmeniť svet, musíš zmeniť štáty. Ak chceš zmeniť štáty, musíš zmeniť mestá a dediny. A chceš zmeniť mestá a dediny, musíš zmeniť ľudí. A chceš zmeniť človeka, musíš meniť srdce. Ak chceš meniť iných ľudí, musíš meniť seba samého, svoje srdce." A toto je tajomstvo, milovaní bratia a sestry, toho, o čom dnes spoločne uvažujeme. Aby sme nezostali pri ľahších cestách, ale vstúpili do zápasu o dobré srdcia a aby tie výstupy z nás boli len dobré Na viacerých pohreboch som počul takú slávnostnú reč mnohých kňazov, ktorí hovoria: "Tento človek bol dobrý kresťan, dobrý katolík, lebo si plnil svoje náboženské povinnosti." Ja sa tak raz pýtal: "To, čo vlastne robil, keď si plnil náboženské povinnosti? Chodil do kostola? Modlil sa? Spovedal sa pravidelne?" Dám takú provokačnú otázku: "To fakt stačí?" Ježiš hovorí veľmi jasne: "Nie, to nestačí, lebo v takomto prípade by ani Kristovi učeníci, ani jeho apoštoli neboli dobrí kresťania." A to už je čo povedať, nie? Lebo to hlboké, čo hovoríme veriaci, je naozaj v srdci človeka. Pandémia to ukázala, keď ukážala veľmi jednoznačne rozdiel medzi náboženstvom a vierou. Je fajn, ak je to spojené, ale nie stále to je spojené. Ukázalo sa, že mnoho ľudí žilo krásny náboženský život, ale keď prišli obmedzenia v prejavoch nábožnosti, prišli do šialenej krízy, lebo chýbala viera. No ľudia, ktorí žili svoju vieru napriek tomu, že možno pokulhávali v náboženských úkonoch a občas si dali nejakú klobásku v piatok, prežívali hlboký vzťah s Kristom aj počas pandémie Náboženstvo a viera je fajn, ak sú spolu, ale nie je to to isté. Teda je na nás, milovaní bratia a sestry, akou cestou sa vydáme ďalej od dnešného dňa, po tejto úvahe. Či pôjdeme zase ľahkou cestou, skrášľujúc svoj zovňajšok, budujúc o náboženské úkony, hovoriac o tom, že synoda je zbytočná a chceme žiť v cirkvi tak ako predtým. Nič nové netreba. Alebo či si povieme, že ideme budovať svoje srdce a tým meniť svet dokolo nás a robiť niečo ináč ako doteraz. Je to omnoho ťažšie, ale výsledky istotne všetci oceníme. Milovaní bratia a sestry, prajem nám všetkým, tu v našej svätyňi, cez TV LUX celému Slovensku aj rodinám vo svete, ktorí nás sledujú, aby sme sa pustili do zápasu a aby sme naozaj mali lepšie srdcia. Lebo tam, kdesi je tá hlavná svätyňa Krista, tam, kdesi sídli Boh a chce meniť naše životy (outro muzika)
