Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
RUŽENEC
RUŽENEC SVETLA
Modlitba svätého ruženca bratov dominikánov z Kostola sv. Dominika vo Zvolene.
17.01.2023
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA (14.2.2019)
Štvrtok 5. týždňa v Cezročnom období, káže dp. Anton Ziolkovský.
Štvrtok 5. týždňa v Cezročnom období, káže dp. Anton Ziolkovský.
Prepis videa
Čítanie z knihy Genesis.
Pán Boh povedal:
„Nie je dobré, že je človek sám.
- Čítanie z knihy Genesis.
- Pán Boh povedal:
- „Nie je dobré, že je človek sám. Urobím mu pomocníka,
- ktorý mu bude podobný.“ Keď Pán Boh
- utvoril z hliny všetku poľnú zver a všetky nebeské
- vtáky, priviedol ich k Adamovi, aby videl, ako ich
- pomenuje.
- Lebo ako Adam nazval každú živú bytosť, tak sa ona
- volá.
- A Adam dal mená všetkému dobytku, všetkým nebeským
- vtákom a všetkým poľným zvieratám.
- Ale pomocník, ktorý by bol podobný Adamovi, sa nenašiel.
- Pán Boh teda dopustil na Adama hlboký spánok
- a keď zaspal, vybral jedno z jeho rebier a jeho
- miesto zaplnil mäsom.
- Z rebra, ktoré Pán Boh Adamovi vybral, utvoril
- ženu a priviedol ju k Adamovi.
- A Adam zvolal: „Toto je konečne kosť z mojich
- kostí a telo z môjho tela.
- Bude sa volať mužena, lebo z muža bola
- vzatá.“ Preto muž opustí
- svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a
- budú jedno telo.
- Obaja, Adam i jeho žena, boli nahí a
- nehanbili sa.
- Počuli sme Božie slovo.
- Boh vám vďaka.
- Blažení sú všetci, čo sa boja Pána.
- Blažení sú všetci, čo sa boja Pána.
- Blažený každý, čo sa bojí Pána a kráča po
- jeho cestách. Budeš jesť z práce svojich rúk.
- Budeš šťastný a budeš sa mať dobre.
- Blažení sú všetci, čo sa boja Pána.
- Tvoja manželka je ako plodonosný vinič vnútri
- tvojho domu.
- Tvoji synovia sú ako mládniky olivy okolo
- tvojho stola.
- Blažení sú všetci, čo sa boja
- Pána.
- Veru, tak bude požehnaný muž, ktorý sa bojí
- Pána.
- Nech ťa žehná Pán zo Siona, aby si videl
- šťastie Jeruzalema po všetky dni svojho
- života.
- Blažení sú všetci, čo sa boja Pána.
- Aleluja, aleluja.
- Aleluja, aleluja.
- V tichosti prijmite zasiate slovo, ktoré má
- moc spasiť vaše duše. Aleluja,
- aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Marka.
- Sláva ti, Pane.
- Ježiš vstal a odišiel do končín Tiru a Sidonu.
- Vošiel do jedného domu, lebo nechcel, aby niekto o ňom vedel, ale
- nemohol sa utajiť.
- Lebo len čo sa o ňom dopočula istá žena, ktorej dcéra bola
- posadnutá nečistým duchom, prišla a hodila sa mu k nohám.
- Žena bola Grékynka, rodom Sýro-Feničanka.
- A prosila ho, aby vyhnal zlého ducha z jej dcéry.
- On jej povedal: „Nechaj, nech sa najprv nasýtia deti,
- lebo nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho
- šteniatam.“ Ale ona mu odvetila: „Pán, aj
- šteniatá jedia pod stolom odrobinky po deťoch.“ On jej
- povedal: „Pre tieto slová choď. Zlý duch vyšiel z tvojej
- dcéry.“ A keď prišla domov, našla dievča ležať na
- posteli a zlý duch bol preč.
- Počuli sme slovo Pánovo.
- Chvála tebe, Kriste.
- Milovaní bratia a sestry, milí televízni diváci.
- Chlieb je takou základnou potravinou.
- Je to niečo, čo máme každý deň na stole.
- A dá sa povedať, že v dnešných časoch tých druhov chleba je
- oveľa viac, ako
- bolo niekedy, keď si ho ľudia takpovediac doslova
- dorábali
- vlastnými rukami. Prídeme do potravín a vidíme naozaj
- mnoho druhov chleba. Môžeme si vybrať.
- Ale chlieb vždycky patril k tým veciam, ktoré boli pre život každého človeka
- úplne základné.
- Aj dnes sa ešte možno v mnohých rodinách dodržiava taký zvyk,
- že pred tým, než sa rozkrojí, rozreže nový chlieb, tak sa
- naň urobí znak kríža.
- Chlieb je niečo, čo by sa takpovediac nemalo vyhadzovať a
- k tomu sme boli učení aj ako deti.
- A možno nie náhodou práve, práve tento chlieb, ktorý je
- takou základnou vecou pre život každého človeka,
- hrá aj takú veľkú rolu v tom dnešnom evanjeliu.
- Lebo chlieb v tomto prípade ako keby symbolizoval samotného
- Boha. Boha, ktorý sa dáva, ktorý sa rozdáva všetkým.
- Vidíme, že Ježiš prišiel do okolia Tiru a Sidonu.
- Ohlasoval evanjelium, ale vidíme aj to, že chcel sa ukryť.
- Chcel byť v nejakej skrytosti a v tichosti.
- Ale potom, keď ho vypátrali a chceli s ním hovoriť,
- objavila sa tam aj
- istá žena, ktorá, ktorá nebola z vyvoleného židovského
- národa.
- Ako sme počuli, bola to Sýro-Feničanka.
- A tá chcela, aby Ježiš vlastne oslobodil jej dcéru spod
- moci zlého ducha.
- A tu sme svedkami takého zaujímavého dialógu, keď
- Ježiš tejto žene hovorí: „Nie je dobré vziať
- chlieb deťom a hodiť ho
- šteniatam.“ Keď počúvame tieto slová na
- prvýkrát, tak sa nám naozaj môžu zdať také veľmi
- také
- tvrdé, také príkre,
- keď jej takto odpovedal.
- Hoci zdá sa, že za tou odpoveďou skôr musíme vidieť
- ten veľký rozdiel, ktorý v tej dobe bol bežný a sa vnímal ten
- rozdiel medzi,
- medzi židovským národom a pohanmi.
- To znamená, že to, čo je to, čo je Božie, v prvom rade je
- určené tomuto vyvolenému národu.
- Ale vidíme, že táto, táto žena sa nenechala týmito slovami
- odradiť,
- ale hovorí mu: „Pane, ale aj tie šteniatá jedia odroviny,
- ktoré padajú zo stola ich pánov.“ A
- na tomto výroku, na tejto vete vidíme veľkú vieru,
- ktorú mala
- táto, táto jednoduchá žena.
- Veľkú dôveru, že,
- že Boh jej môže pomôcť, že Ježiš jej môže pomôcť.
- A samotný evanjelista hovorí, že táto viera bola natoľko
- udivujúca, že Ježiš povedal: „Tvoju dcéru
- táto viera uzdraví.“ A tak sa nakoniec aj stalo.
- Keď milovaní bratia a sestry premýšľame nad posolstvom tohto
- evanjelia, tak práve si môžeme uvedomiť tú,
- tú veľkú dôveru, ktorú mala, ktorú mala táto
- žena.
- Dôveru v pôsobenie Boha, dôveru v to, že Ježiš
- naozaj môže urobiť takýto zázrak.
- Ale skôr ako dôveru by sme mohli ešte hovoriť o viere, lebo viera je oveľa širší
- pojem ako dôvera. Viera v Boha znamená nielen teda
- dôveru, znamená aj prijímať obsah toho, čo je odovzdávané alebo
- zjavené.
- Ale samozrejme, keď hovoríme o viere v Boha, tak hovoríme
- aj o dôvere. A táto dôvera je nevyhnutnou súčasťou
- toho vzťahu. A vidíme, že táto žena dôverovala,
- že verila,
- že Boh môže urobiť takýto zázrak.
- Možno je to aj taká otázka, otázka na nás,
- aký máme my vzťah k Bohu, aká veľká je naša viera?
- Lebo vidíme, že viera tejto ženy bola naozaj veľká.
- Lepšie povedané, možno aká je naša dôvera v Boha?
- Či sme naozaj v situácii, že sa vieme takpovediac
- odovzdať neustále do Božích rúk? Či si
- uvedomujeme, že Boh je ten, ktoré, ktorý môže
- zmeniť naše životné situácie, ktorý nám naozaj
- môže pomáhať v každom kroku nášho života?
- Teda skutočne platí, že viera, ak je naozaj pravá,
- tak sa vyznačuje aj neobmedzenou dôverou.
- Ale dôvera, o ktorej hovoríme, nie je nerozumná, nie je fatálna.
- To nie je dôvera v niečo, čo nie je možné.
- Lebo na to, aby som mal nejakú vieru, a keď hovoríme aj o
- prirodzenej rovine, tak na to musím mať aj nejaký rozumný
- dôvod.
- To znamená, že mám nejaké predpoklady, ktoré mi naba, ktoré mi napovedajú,
- nabádajú, že táto viera môže byť niečo skutočné,
- niečo reálne.
- Aj táto Syrofeničanka, táto žena, ktorá prosila Ježiša
- o pomoc, nemala len že slepú dôveru v takom zmysle,
- že by to bola považovala za niečo nemožné.
- Ona už počula o Ježišovi, vedela, kto je Ježiš, a teda vedela
- aj to, že on naozaj môže urobiť nejaký zázrak,
- že on jej naozaj môže pomôcť. Nevedela síce pochopiteľne,
- akým spôsobom to môže urobiť, ale zároveň vedela, že je to
- možné. Čiže vidíme, že mala rozumné dôvody si
- myslieť, že Pán Ježiš je schopný urobiť nejaký
- zázrak, ale zároveň mala veľkú,
- dá sa povedať, že neobmedzenú dôveru v neho, že on tento
- zázrak naozaj aj urobí.
- A potom všimnime si, že
- ona prosila o vla- pre vlastné dieťa,
- ale ona sama vlastne mala dôveru dieťaťa.
- Ona sama takýmto spôsobom túto vieru uchopila.
- Teda naozaj otázka znie, aká veľká je naša
- viera? Aká veľká je naša dôvera v Boha?
- Či si uvedomujeme, že sme v Božích rukách?
- Či si uvedomujeme, že keď sme v Božích rukách, tak to všetko,
- čo žijeme
- a prežívame, že to naozaj nemôže zle dopadnúť?
- Či máme to povedomie, že žijeme neustále pod
- Božou ochranou?
- A dôvera je niečo, čo neustále vo svojom živote budeme
- potrebovať.
- Na jednej strane je to dôvera na tej prirodzenej rovine,
- lebo žijeme v nejakom spoločenstve s nejakými ľuďmi
- a bolo by ťažké žiť, keby sme si navzájom nedôverovali.
- Musím dôverovať človeku, ktorého mám vedľa seba.
- Musím dôverovať, že to, čo mu poviem, si zoberie k srdcu.
- Musím dôverovať, že naozaj neurobí niečo, čím ma
- nejakým spôsobom zaskočí alebo, alebo prekvapí alebo
- poškodí. Musím dôverovať tomu, že on sám
- sa bude rozhodovať pre veci, ktoré sú dobré a nie zlé.
- O tomto vlastne je aj náš život, že máme okolo seba ľudí, ktorým
- dôverujeme. Motívom k tejto dôvere je aj naša láska,
- ktorú k
- nim prežívame alebo ktorú vidíme, že oni majú voči nám.
- Ak to platí na tej rovine, ktorá je prirodzená, tak samozrejme,
- že to platí
- aj, aj o vzťahu k Bohu. Čiže aj tam
- potrebujeme vlastne Bohu neustále
- dôverovať. A táto dôvera je o to potrebnejšia,
- že si uvedomujeme, že ten náš život nie je úplne
- jednoliaty alebo, alebo možnože bez nejakých, bez
- nejakých ťažkostí.
- Každý ľudský život má aj svoje dobré, aj svoje zlé stránky.
- Stretneme sa s dobrými, ale aj s zlými udalosťami.
- A dôležité je vedieť, že Boh je ten, ktorý je stále pri nás
- a že my mu môžeme dôverovať, že on je ten, ktorý nám pomáha
- prekonávať samých seba, že nám ukazuje cestu, že nám
- dáva svetlo, že nám pomáha, aby sme všetky
- životné skúšky nejakým spôsobom zvládli.
- A k tomu nás vedie, dá sa povedať, že aj to, aj to dnešné evanjelium,
- ktoré rozvíja tento dialóg medzi Pánom Ježišom
- a touto ženou, ktorá nebola z vyvoleného národa,
- teda s tou
- Syrofeničankou.
- Chlieb,
- ktorý sa v dnešnom evanjeliu spomína, je naozaj takým,
- takým pripomenutím Boha, ktorý sa chce dávať
- všetkým. A vlastne aj v tomto Božom slove je
- poznamenané,
- že Boh prichádza naozaj pre všetkých ľudí, že nie je teda len
- pre jeden vyvolený národ, ale prichádza preto, Boh sa
- stáva človekom preto, aby všetci ľudia boli spasení.
- Teda aj my sa usilujeme o to, aby, é, to
- poznanie, to vedomie Božej prítomnosti v našom
- živote
- prinášalo veľké duchovné ovocie.
- A k tomu potrebujeme samozrejme veľkú dôveru, veľkú vieru v Boha.
- K tomu nás povzbudzuje aj to dnešné evanjelium. Amen.
- Slovo Božie.
- [hudba]
