Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
Z PRAMEŇA
ČO KÁZAL, TO AJ ŽIL
káže Mons. Peter Beňo (Mt 12, 1-8)
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (321) - 17. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
24.07.2026
EFFETA
EFFETA (319) - 15. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
10.07.2026
EFFETA
EFFETA (320) - 16. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
17.07.2026
RUŽENEC
RADOSTNÝ RUŽENEC
záznam
03.12.2021
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
NAPOMÍNANIE PRE DOBRO
káže dp. Jozef Dronzek (Lk 11, 29-32)streda po 1. pôstnej nedeli
Prepis videa
(hra na hornatých nástrojoch)
(veterná hudba)
Chvála ti, Kriste, kráľ večnej
- (hra na hornatých nástrojoch)
- (veterná hudba)
- Chvála ti, Kriste, kráľ večnej
- slávy.
- Chvála ti, Kriste,
- Kráľ večnej
- slávy.
- Obráť sa ku mne celým svojím
- srdcom, hovorí Pán,
- veď som dobrotivý a
- milosrdný.
- Chvála ti,
- Kriste, Kráľ
- večnej slávy.
- Pán s vami. My
- sme Boh tvojich. Čítanie zo
- Svätého Evanjelia podľa
- Lukáša. Slová tebe,
- Pane.
- Keď sa schádzali zástupy, začal im Ježiš
- hovoriť. Toto pokolenie je zlé
- pokolenie.
- Žiada znamenie, ale znamenie nedostane,
- iba ak znamenie Jonášovo. Lebo ako bol
- Jonáš znamením pre Ninivčanov, tak bude aj Syn človeka pre toto
- pokolenie. Kráľovná z ju vystúpi na súde
- proti mužom tohto pokolenia a odsúdi ich,
- lebo ona z končín zeme prišla počúvať Šalamúnovu múdrosť
- a tu je niekto väčší ako Šalamún.
- Mužovia z Ninive vystúpia na súde proti tomuto pokoleniu
- a odsúdia ho, lebo oni sa kajali na
- Jonášovokázanie. A tu je predsa niekto
- väčší ako Jonáš.
- Počuli sme slovo Pánovo.
- Chvála tebe, Kriste.
- Milí moji, tu prítomní v konkatedrále, ale aj vy, ktorí nás
- sledujete
- v tomto priamom prenose.
- Verím, že pre každého z nás je svätá omša
- tou najvzácnejšou chvíľkou počas dňa.
- Ozaj, že je slnkom
- pre našu vieru i pre náš osobný
- život. Chceme v krátkosti sa dnes
- zamyslieť nad Božím slovom. A keď ste
- počúvali pozornejšie prvé čítanie i evanjelium,
- tak mali spoločné znaky a črty. A to,
- čo spájalo prvé čítanie s evanjeliom bol
- Jonáš, prorok Starého
- zákona.
- Si tak môžeme predstaviť, ako ten Jonáš
- išiel, najskôr sa schovával
- a potom išiel do veľkého mesta, aby ho zachránil
- tým, že ich bude vyzývať na pokánie.
- Vtedy ich napomenul.
- Upozorňoval, pokarhal,
- pokritizoval, no v podstate vždy išlo o to
- napomenutie pri ich
- dobrom. Niekedy sa nám zdá, že
- v takom
- zhogne nášho života v takej pestrej realite života a dňa
- nám chýba taký priestor na také dobré,
- zdravé, bratské či sesterské
- napomenutie. Je to
- jedno, či už ide o to,
- ktoré máme my niekomu povedať, to
- napomenutie, alebo o to, že my máme
- prijať
- nejaké napomenutie od niekoho iného.
- A určite v tak živote cítime aj v našej skúsenosti, že sme niekedy ako ten
- Jonáš.
- Radšej sa chceme najskôr schovať symbolicky v ústach veľryby,
- aby sme nemuseli prehovoriť
- či zobrať na seba riziko toho, že keď niekoho
- napomeniem, tak ten na mňa
- zaútočí
- a že ja si ho pošlem proti sebe.
- Strach, len aby som ho neurazil, aby sa ten
- druhý neurazil, či aj obava z toho, že keď
- ja niečo poviem, tak on mi to vráti tak, že bude
- hovoriť o mojich chybách a nedostatkoch, nám
- niekedy zväzľuje jazyk.
- A v určitej fáze sa podobáme Jonášovi, ktorý
- odmietol najskôr ísť
- do veľkého mesta Ninive.
- Pravdaže,
- máme však inú neräsť. Vieme
- posúdiť, skritizovať,
- napomínať
- bez prítomnosti daného človeka.
- Tam to všetci dokážeme.
- Čiže tak pohovarať, poosočovať,
- odsúdiť, aj keď ten človek nie je v našej blízkosti
- prítomnosti.
- Určite vieme, že to tak nemá byť a že je to taký
- viery v silu evanjelia, ktoré nie sme
- niekedy schopní aplikovať do života.
- Takto žijeme a taká je realita
- aj medzi nami veriacimi ľuďmi.
- A predsa Boh povedal nanovo: "Vstaň a
- choď!Jonášovi.
- Niektorí uveria a začnú sa
- postiť, iní budú žiadať
- znamenia.
- Ak prijmeš napomenutie v láske
- a v láske ho povieš, vtedy si aj ty
- uveril
- tej praktickej rovine.
- A potom to tvoje uverenie i napomenutie nám
- ukáže tri veľké existujúce
- znamenia: Ježiša, teba a toho, koho si
- napomenul.
- Toho, ktorý keď lásky napomenieš, prijal to tvoje napomenutie
- a tak si sa ty stal nástrojom samotného Krista, ako sa Jonáš stal
- nástrojom samotného Boha pre
- napomenutie.
- Pravdaže, pokiaľ to napomenutie človek
- robí
- s pokorným, úprimným úmyslom
- a v láske.
- Nie zo zákernosti,
- nie z toho, aby sa potešil z jeho chýb a
- nedostatkov, ale má to robiť s
- láskou pre jeho dobro. Lebo
- viete, napomenutie nemá vychádzať iba z rozumu
- ani z povinností, ale má to
- byť v našej viere skutok lásky.
- Naplnutie treba chápať ako duchovný akt
- lásky, lebo takto robil
- Kristus. Robil to v láske,
- ktorá, ako hovorí napríklad taký veľký mag Šeler
- láska je vnútorný poriadok vo sobe, v
- nás. Slúži pre
- základnú orientáciu v sebe samom
- aj vo svete.
- Opozná je na morálne pády človeka.
- Láska je duchovná vlastnosť.
- Otvára oči pre vyššie hodnoty
- bez obavy na neprijatie či na sklamanie, či na
- útok druhého.
- Keď napomenieme z lásky, budeme to robiť bez
- toho, aby sme sa na toho druhého pozerali z
- tej perspektívy svojej pýchy
- z kopca či z horie svojej pýchy na toho druhého, ktorý
- je podobnou lebo niečo zlé
- urobil.
- Ale
- teda pri zlom napomenutí
- a zlým spôsobom
- to napomenutie, keď využijem
- človeka, nemusím pozdvihnúť.
- Môžeme ho naopak duchovne zdeptať
- a to by bolo veľmi zlé.
- To napomenutie musí byť o nádeji, o tom, že vždy je cesta von zo
- svojho stavu. Má obnovovať dôstojnosť stratenú
- zlom daného človeka. A ten
- zvyšok veríme, že ako v prípade Ninivčanov
- už potom bude dielom samotného Boha,
- ktorý uvidí skutky
- ich skutky.
- Vstaň a choď do veľkého mesta Ninive, povie Boh
- Jonášovi. Choď a napomeň ich.
- Jonáš išiel, napomenul,
- zachránil ľudí i celé mesto.
- Čas pohostu, ktorý prežívame, je takým časom, v
- ktorom by sme sa mali naučiť
- bratsky napomenúť,
- ale v pokore, v láske aj prijať
- napomenutie.
- Je to pre naše dobro, ako to napomenutie
- Jonáša
- bolo dobrom pre Ninivčanov
- (outro muzika)
