Mohlo by vás zaujímať:
RUŽENEC
SLÁVNOSTNÝ RUŽENEC
záznam z Kostola na Ponikách
09.07.2024
Z PRAMEŇA
ČO KÁZAL, TO AJ ŽIL
káže Mons. Peter Beňo (Mt 12, 1-8)
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (321) - 17. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
24.07.2026
EFFETA
EFFETA (319) - 15. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
10.07.2026
EFFETA
EFFETA (320) - 16. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
17.07.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
ŽIVÉ SRDCE JE ZRANITEĽNÉ
káže dp. Ondrej Chrvala (Lk 24, 13-35)streda vo Veľkonočnej oktáve
Prepis videa
(hravé intro)
Čítanie zo Skutkov apoštolov.
Peter a Ján vystupovali o tretej
- (hravé intro)
- Čítanie zo Skutkov apoštolov. Peter a Ján vystupovali o tretej
- hodine do chrámu na popoľudňajšiu modlitbu.
- Práve prinášali istého muža, ktorý bol od stvorenia chromý.
- Denne ho kládli k chrámovej bráne, ktorá sa volá Krásna, aby si,
- aby si pýtal almužnu od tých, čo vchádzali do chrámu.
- Keď videl vchádzať do chrámu Petra a Jana, prosil, aby mu dali
- almužnu.
- Peter sa naň s Jánom zahľadel a povedal "Pozri sa na nás."
- On sa na nich pozrel a čakal, že od nich niečo dostane.
- Ale Peter povedal "Striebro a zlato nemám, ale čo mám, to
- ti dám.
- V mene Ježiša Krista Nazaretského, vstaň a choď." Chytil ho za
- pravú ruku a zodvihol ho.
- Vtom mu spevnili nohy a členky. Vyskočil, postavil sa a
- chodil. Vošiel s nimi do chrámu. Chodil, vyskakoval a
- chválil Boha. Všetok ľud videl, ako chodí a chváli
- Boha a poznali ho, že je to ten, čo sedával pri krásnej
- bráne chrámu a žobral. A naplnil ich úžas a
- vzrušenie nad tým, čo sa s ním stalo.
- Počuli sme Božie slovo.
- Bohu vďaka.
- (hravé hudba)
- (hra na strunových instrumentoch)
- Nech sa radujú
- srdcia tých, čo
- hľadajú Pána.
- Nech sa radujú
- srdcia tých, čo
- hľadajú Pána.
- Spievajte mu a hrajte.
- Rozprávajte o jeho
- obdivuhodných skutkoch.
- Jeho svätým menom sa
- honoste.
- Nech sa radujú srdcia tých, čo
- hľadajú Pána.
- Nech sa radujú
- srdcia tých, čo
- hľadajú Pána.
- Hľadajte Pána a jeho moc,
- hľadajte vždy jeho tvár.
- Pamätajte na divy, čo
- učinil.
- Na jeho znamenia a na výroky
- jeho úst.
- Nech sa radujú
- srdcia tých, čo
- hľadajú
- Pána.
- Vy potomci Abraháma, Pánovho
- služobníka.
- Synovia Jakuba, vyvoleného
- Pánovho.
- On Pán je náš Boh.
- Jeho rozhodnutia platia po
- celej zemi.
- Nech sa radujú
- srdcia tých, čo
- hľadajú
- Pána.
- (hravé hudba)
- (hra na strunových instrumentoch)
- Obeť svoju
- veľkonočnú
- oslavujme,
- kresťania.
- Pán Živá nás dal
- krv nevinnú.
- Chváľme ho bez
- prestania.
- Oce našiel
- už baránok
- nás oviečky
- stratené.
- Zmieril nás so
- svojím Otcom.
- Hriechy nám sú
- zladené.
- Súboj divný
- viedli spolu.
- Život i smrť
- ukrutná.
- Pán života
- mrie i vstáva.
- Smrť nás už viac
- nespútna.
- (hravé hudba)
- Aleluja,
- aleluja, aleluja.
- Aleluja,
- aleluja, aleluja.
- (spev) Toto je
- deň, ktorý učinil Pán.
- Plesajme a radujme
- sa z neho.
- Aleluja,
- aleluja,
- aaaleluuujaaa.
- Pán s vami. I duchom tvojím. Čítanie zo Svätého
- Evanjelia podľa Lukáša. Sláva tebe, Pane.
- Ten istý prvý deň týždňa išli dvaja z Ježišových učeníkov do
- dediny zvanej Emauzi, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená
- šesťdesiat stadií a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo.
- Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim
- sám Ježiš a išiel s nimi.
- Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali.
- I spýtal sa ich: "O čom sa to cestou zhovárate?"
- Zastavili sa zronení a jeden z nich menom Kleopas mu povedal:
- "Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam
- stalo v týchto dňoch?" On im povedal: "A čo?"
- Oni mu vraveli: "No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom
- mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom.
- A koho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a
- ukrižovali. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael.
- Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo.
- Niektoré ženy z našich nás aj naľakali.
- Pred svitaním boli pri hrobe a keď nenašli jeho telo, prišli
- a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili,
- Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli
- ženy, ale jeho nevideli."
- On im povedal: "Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť
- hovorili proroci. Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť a
- tak vojsť do svojej slávy?" A počnúc od Mojžiša a všetkých
- prorokov vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo.
- Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide
- ďalej. Ale oni naň naliehali: "Zostaň s nami,
- lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil." Vošiel teda a
- zostal s nimi.
- A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil,
- lámal
- ho a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a
- spoznali ho, ale on im zmizol. Tu si
- povedali: "Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou
- rozprával a vysvetľoval nám Písma?"
- A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema.
- Tam našli zdromažnených Jedenástich a iných s nimi, a tí im
- povedali: "Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa
- Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali
- pri lámaní chleba
- Počuli sme slovo Pánovo Chvála tebe,
- Kriste.
- Milovaní bratia a sestry! Popravde, nevedel som, na ktoré
- čítanie mám si pripraviť dnešnú homíliu, lebo je
- toľko bohatstva v nich. Ale povedal som si, keď máme
- tú veľkonočnú vigíliu, je dobré
- ísť zo evanjelia, z príbehu
- vzkriesenia.
- A dnešné evanjelium nám pomá-- ponúka veľmi
- bohatý úryvok o emauských učenkoch.
- Známy, a predsa je tam mnoho vecí, ktoré znova a znova
- nás môžu oslovovať.
- Stretáme dvoch z Ježišových učeníkov, ktorí idú do dediny
- zvanej Emauzi. Kráčajú preč od Jeruzalema,
- preč od miesta, kde,
- kde by vlastne mali byť, kde je spoločenstvo,
- a sú sklamaní.
- A my sme dúfali, že on vykyp-- vykúpi
- Izrael.
- Mali nádeje,
- mali nejaký pohľad na Ježiša. Rástlo to v nich a f-- na
- Veľký piatok sa všetko zrútilo.
- A Ježiš je mŕtvy, v hrobe.
- Oni možno odchádzajú,
- nechali za sebou pochovaný starý život.
- To sklamanie stlačilo ich k zemi.
- A možno to sami dobre poznáte, keď nás niečo v živote
- sklame, keď do niečoho vkladáte nádej a sa to
- rozsype,
- tak človek má takú tendenciu si tak zatvrdiť srdce a povedať:
- "Nebudem
- vnímať, milovať, cítiť. Obrním sa hrošovou kožou,
- potom sa ma nič nedotkne a nebudem viac sklamaný."
- Lebo otvoriť srdce a milovať znamená,
- že to srdce žije,
- ale zároveň je zraniteľné. Postaviť si okolo neho múry
- ho chráni,
- ale zároveň tak trochu aj dusí.
- Aj emauskí učenici
- si možno tak, alebo teda z toho, čo o nich čítame, si
- začali stavať také múry. A my sme dúfali
- a toľko dobrého sme zažili a tešili sa.
- A toto zranenie a sklamanie už nechceme znova zažiť.
- A tak si začíname stavať obranu. Prečo to hovorím?
- Lebo, heh, veď oni už majú dôkazy toho,
- že niečo sa deje a niečo výnimočné sa deje.
- Hovoria tomu tajomnému sprievodcovi, ktorý sa k nim
- pridáva: "Niektoré ženy z našich nás aj naľakali.
- Pred svitaním boli pri hrobe a keď nenašli jeho telo, prišli a
- tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili,
- No akože,
- keď došli ženy nadšené a videli anjelov a rozprávali o
- tom ja si, ja si neviem predstaviť, že by tie ženy prišli od hrobov, že:
- "Viete čo, boli tam anjeli, hrob je prázdny...A si to
- hovorili s nadšením a s bázňou.
- A dokonca učeníci Emausky pokračujú:
- „Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak,
- ako vraveli ženy, ale jeho nevideli."
- Niečo sa deje, hýbu sa veci. Hrob je prázdny,
- ale moje sklamanie ma stále drží zaseknutého
- v tom ľudskom pohľade.
- Boh na to ťuká zvonku,
- ale ja sa nehýbem. Možno poznáte, ako ťažko
- je pohnúť niekým, kto má jasné presvedčenie: Takto to je a
- hotovo, hovorte mi čo chcete.
- No a na to prichádza veľmi ako drsná veta: „Vy
- nechápavi a ťarbavi srdcom uveriť všetko, čo hovorili
- proroci. Či nemal Mesias toto všetko
- vytrpieť a tak vojsť do svojej slávy?"
- My by sme radi tú-tú Mesiašovú slávu.
- Pane, nech je dobre, nech si oslavený, nech sa všade vylieva
- požehnanie.
- Ale vieme, že ak chceme s Kristom vstať z mŕtvych,
- aj my s ním musíme byť aj na krížovej ceste a prežiť
- Veľký piatok.
- Bez tréningu sa nedajú vyhrať žiadne preteky.
- Bez potu a námahy nemôžeme dosiahnuť víťazstvo
- A aj Pavol, keď v Liste Rimanom opisuje
- nádherný život v duchu a hovorí, čo Boží Duch v
- nás koná, hovorí pravda, ak s Kristom trpíme,
- aby sme s Ním mohli byť aj oslávení.
- Súčasťou toho je, že vieme s Ježišom aj trpieť a
- tak prejsť do Jehov slávy.
- Mesias musel toto všetko vytrpieť
- A potom je veta, ktorá popravde
- nás, čo máme radi teológiu, vždycky tak,
- eee, v dobrom provokuje: „A počnúc od
- Mojžiša a všetkých prorokov vykladal im, čo sa naňho v celom Písme
- vzťahovalo."
- My si hovoríme, museli nám tu dať len túto jednu vetu.
- Nemohli to všetko rozpísať. To by bolo úžasné počúvať
- Ježišov hlboký biblický výklad starozákonných
- proroctiev, ako sa na neho vzťahujú.
- Možno mnohí teológovia, čo by dali za to,
- aby vedeli sa pripojiť k tým emauským učeniam a počúvať a
- počúvať Ježiša
- Ale Evanjelium nám to nezaznamenáva.
- A našťastie, máme Sväté písma a vieme to tam
- mnohé, mnohé, mnohé veci nájsť. Teraz v našom vydavateľstve
- vyjde taká pekná knižka, že taká detská.
- Tridsať proroctiev starozákonných, ktoré sa vyplnili na Ježišovi.
- A
- Ježiš im toto rozpráva a neskôr to tí učeníci
- okomentujú,
- či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával
- a vysvetľoval nám písmá
- Čo robí Ježiš?
- Ježiš sa pridá k ich sklamanému srdcu,
- sprevádza ich na ceste.
- Odchádzajú preč od Jeruzalema. Idú vlastne nesprávne.
- A Ježiš ide s nimi, nesprávne. Nezastavuje ich, neotáča
- ich, kráča s nimi, zdieľa s nimi ich
- bolesť.
- Je tam, kde sú oni
- a zároveň akoby chytá ich pohľad
- a dvíha ich
- a zladzuje ich s tým Božím pohľadom na veci a udalosti.
- Chápem, ľudia, že to vidíte takto,
- ale pozrite sa, ako to vidí Boh.
- Pozrite sa, ako on na to pozerá
- A keď sme možno niekedy tak stlačení v tom sklamaní,
- nezabudnime prichádzať za Pánom.
- Áno, môžem sa mu vyžaľovať, ako sa mu vyžalovali aj emauski
- učeníci.
- A potom o chvíľu aj počúvajme. Možno si otvorme Božie slovo,
- otvorme si Písma. Počúvajme, Pane, toto a toto ma
- sklamalo. Toto mi uzatvára a zatvrdzuje
- srdce. Čo ty na to hovoríš? Aký je tvoj
- pohľad na tieto veci? Čo prežívame?
- Možno potrebujeme aj my sa tak nechať zdvihnúť
- a pozrieť na to z Božieho pohľadu.
- Keď k nám Boh hovorí, horí nám srdce,
- oživuje a chce rozraziť tie hradby.
- Chce žiť. Nie nechať sa uzavrieť a stlačiť
- a báť sa.
- Ale chce horieť radosťou.
- Ježiš zobral ich pohľad
- a približoval ich k Božiemu pohľadu a im sa otvárali oči
- a žasli,
- že aj takto to môže byť. Aj takto sa na to dá
- pozerať.
- Nakoniec ho presvedčajú: „Pane, zostaň s nami,
- zostaň s nami."
- Keď sme sklamaní a ubití, nezostaňme sami.
- Volajme Pána: „Zostaň s nami!" Alebo ešte lepšie my
- zostávajme s ním, aby sme boli spolu
- A nakoniec sa mu otvárajú a sa im otvárajú
- oči pri lámaní chleba. Vieme, čo to znamená,
- keď Sväté písmo hovorí o lámaní chleba.
- Hovorí sa o Eucharistii.
- Nie som si úplne istý, či Ježiš s nimi slávil Eucharistiu, ale
- jednoznačne to bol pozvanie k eucharistickému stolu,
- stretnúti Ježiša v Svetom písme,
- v modlitbe, kde sme s ním v spoločenstve, ale vo sviatostiach,
- kde ho tajomne a pritom veľmi reálne prijímame
- fyzicky v tele.
- Môžeme sa s ním stretnúť a vtedy nám otvára
- oči. Možno inak než apelovaním na rozum, aj to
- potrebujeme, ale proste stretnutím s
- nímA tak
- zrazu po tomto
- plnom stretnutí s Ježišom,
- potom, čo ho poznávajú v písmach, v sviatostiach,
- v osobnom stretnutí
- v tú istú hodinu, nech bolo akokoľvek, večer,
- otáčajú sa a vracajú sa späť. Bežia späť už tam, kde majú
- ísť do spoločenstva učeníkov
- k apoštolom a hovoria, čo sa im
- stalo a vymieňajú si vzájomne svedectvá.
- Hneď po tom, čo skončí dnešné evanjelium.
- Keby ste čítali trošku ďalej, tak sa dočítate, že zrazu Ježiš
- zastal uprostred nich a povedal im Pokoj vám.
- Nechajme
- Ježiša
- klopať aj na naše sklamania, aj na naše
- bolesti.
- Príďme a kľudne mu o nich porozprávajme,
- ale potom aj počúvajme. Pane, čo ty na to hovoríš?
- Ako ty vidíš to, čo ma tlačí k zemi?
- Možno aj my budeme počuť od Pána, ako nám to nasvieti
- Veľkonočnou radosťou a niečím novým,
- ktoré zjavuje práve plnosťou svojho života.
- Aby aj naše srdcia neboli zadusené za
- hradbami, ktoré sme si postavili na ich obranu,
- rástli, žili
- a rozlievali svoj život aj na ľudí okolo
- nás.
- Pane, prosíme Ťa, oživuj nám srdcia, aby nám
- horeli Tvojou milosťou, Tvojou radosťou a
- radosťou veľkonočného rána.
- Amen
- (piano)






