Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
EFFETA
EFFETA (320) - 16. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (319) - 15. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
10.07.2026
RUŽENEC
SLÁVNOSTNÝ RUŽENEC
Modlitba svätého ruženca z Banskej Bystrice - Radvaň.
17.01.2023
EFFETA
EFFETA (321) - 17. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
24.07.2026
Z PRAMEŇA
ČO KÁZAL, TO AJ ŽIL
káže Mons. Peter Beňo (Mt 12, 1-8)
17.07.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
VYSTÚPIŤ Z BEZPEČIA
káže dp. Marek Vaňuš, SVD (Mt 14, 22-36)pondelok 18. týždňa v Cezročnom období
Prepis videa
Čítanie z knihy proroka Jeremiáša.
V tom roku na začiatku panovania
judejského kráľa Sedekiaša v
- Čítanie z knihy proroka Jeremiáša.
- V tom roku na začiatku panovania judejského kráľa Sedekiaša v
- piatom mesiaci štvrtého roku mi v Pánovom dome v
- prítomnosti kňazov a všetkého ľudu povedal Azurov syn,
- prorok Hananíáš z Gabaónu: „Toto hovorí Pán
- zástupov, Boh Izraela: Poláme jarmô
- babylonského kráľa.
- Ešte dva roky a ja vrátim na toto miesto všetky nádoby Pánovho domu,
- ktoré vzal babylonský kráľ Nabuchodonozor z tohto miesta
- a odniesol do Babylonu.
- A Joachimovo syna, judejského kráľa
- Jeche-Jechoniáša i všetkých judejských zajacov, ktorí
- odišli do Babylonu, privediem späť na toto miesto, hovorí
- Pán, lebo poláme jarmô babylonského kráľa.“
- Prorok Jeremiáš odpovedal prorokovi Hananíášovi pred kňazmi
- a pred všetkým ľudom, čo bol v Pánovom dome.
- Prorok Jeremiáš povedal: „Amen. Nech to Pán
- urobí. Nech Pán splní tvoje slová, ktoré si prorokoval,
- že sa vráтя do Pánovho domu nádoby a všetki zajaci z
- Babylonu na toto miesto.
- Ale počuj toto slovo, ktoré ja poviem do tvojich uší i do
- uší všetkého ľudu.
- Proroci, čo boli predo mnou a pred tebou od
- počiatku,
- predpovedali mnohým krajinám a veľkým kráľovstvám vojnu,
- nešťastie a mor.
- O prorokovi, ktorý predpovedá pokoj, sa zvie, že ho naozaj poslal
- Pán ako proroka, až keď sa splní jeho prorocké
- slovo.“ Tu Hananíáš vzal jarmô zo šije
- proroka Jeremiáša a polámal ho. A pred všetkým
- ľudom Hananíáš povedal: „Toto hovorí Pán:
- Takto po dvoch rokoch poláme jarmô babylonského kráľa Nabuchodonozora
- zo šije všetkých národov.“ A prorok Jeremiáš odišiel
- svojou cestou.
- Keď prorok Hananíáš polámal jarmô zo šije proroka Jeremiáša,
- zaznelo Jeremiášovo Pánovo slovo: „Choď a
- povedz Hananíášovi: Toto hovorí Pán: Drevené
- jarma si polámal, no namiesto nich urobíš jarma železné.
- Lebo toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela:
- Železné jarmô položím na šiju všetkých týchto národov, aby
- slúžili babylonskému kráľovi Nabuchodonozorovi a budú mu
- slúžiť, ešte aj poľnú zver som mu dal.“ A
- prorok Jeremiáš povedal prorokovi Hananíášovi: „Počuj,
- Hananíáš, neposlal ťa Pán, ty si tento ľud
- zavádzal falošnou nádejou. Preto Pán hovorí:
- Vyženiem ťa zo sveta. Tohto roku zomrieš, lebo si
- prevratene hovoril proti Pánovi.“ A v siedmom
- mesiaci toho roku prorokoval Hananíáš, prorok Hananíáš
- zomrel.
- Počuli sme Božie slovo.
- Bohu vďaka.
- Daj mi poznať, Pane, tvoju spravodlivosť.
- Daj mi poznať, Pane, tvoju spravodlivosť.
- Odvrať ma od cesty lži a milostivo mi daj svoj zákon.
- Daj mi poznať, Pane, tvoju spravodlivosť.
- Nikdy neodnímu slovo pravdy z mojich úst.
- Veľmi dôverujem tvojim výrokom.
- Daj mi poznať, Pane, tvoju spravodlivosť.
- Nech sa pridajú ku mne tí, čo sa ťa boja a čo poznajú tvoju
- náuku.
- Daj mi poznať, Pane, tvoju spravodlivosť.
- Nech sa mi srdce nepoškvrní priestupkom proti tvojim príkazom,
- aby som sa hanbiť nemusel.
- Daj mi poznať, Pane, tvoju spravodlivosť.
- Hriešnici striehnu na mňa a chcú ma zahubiť, ale ja rozjímam o
- tvojich príkazoch.
- Daj mi poznať, Pane, tvoju spravodlivosť.
- Neodkláňam sa od tvojich predpisov, lebo ty si mi zákon
- stanovil.
- Daj mi poznať, Pane, tvoju spravodlivosť.
- Aleluja, aleluja.
- Aleluja, aleluja.
- Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z
- Božích úst.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo svätého evanjelia podľa Matúša.
- Sláva tebe, Pane.
- Len čo Ježiš nasýtil zástupy, rozkázal učeníkom, aby nastúpil,
- nastúpili na loďku a išli pred ním na druhý breh, kým on rozpustí
- zástupy.
- Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa.
- Zvečerilo sa a on tam bol sám.
- Loďka bola už mnoho stadií od zeme a zmietali ňou vlny, lebo vietor dul
- proti nim.
- Nad ránom sa, kráčajúc po mori, blížil k nim
- Ježiš.
- Keď ho učeníci videli kráčať po mori vzrušení, vraveli: „Má
- toha!“ A od strachu vykríkli.
- Ale Ježiš sa im hneď prihovoril:
- „Schopte sa, to som ja, nebojte
- sa.“ Peter mu povedal:
- „Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po
- vode.“ On povedal:
- „Poď.“ Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode a šiel
- k Ježišovi.
- Ale keď videl silný vietor, naľakal sa.
- Začal sa topiť a vykríkol: „Pane, zachráň
- ma!“ Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a
- povedal mu:
- „Maloverný, prečo si pochyboval?“
- A keď vstúpili do loďky, vietor utíchol.
- Tí, čo boli na loďke, klaňali sa mu a vraveli:
- „Naozaj si Boží Syn.“
- Preplavili sa na druhý breh a došli do kraja Genezaret.
- Len čo ho obyvatelia toho kraja spoznali, vyslali poslov do celého
- okolia
- i prinášali k nemu všetkých chorých a prosili ho, aby sa smeli dotknúť
- aspoň obruby jeho odevu.
- A všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli.
- Počuli sme slovo Pánove.
- Chvála tebe, Kriste.
- Drahí bratia a sestry,
- bol odvážny, bol bláznivý. Premyslel si to vôbec ten
- Peter v situácii, ktorá našla miesto v tom dnešnom úryvku
- evanjelia?
- Možno by sme sa radi spýtali Petra:
- „Peter, čo ťa to napadlo? Prečo si z tej loďky vlastne
- vystúpil?“ A my nevieme, ako by znela jeho
- odpoveď.
- Evanjelista nás však upriamuje na ten krátky dialóg, ktorý sa
- odohráva medzi Petrom a Ježišom
- a vychádzajúc z neho môžeme
- dnes ráno uvažovať nad tým,
- čo Petrova skúsenosť odkrýva o nás samých
- a aké posolstvo nám zanecháva.
- Lebo v podstate s tým zámerom boli evanjeliá napísané.
- Nie preto, aby nás informovali o nejakých detailoch
- minulosti
- niečoho, čo sa udialo, ale predovšetkým preto, aby formovali naše
- postoje,
- aby ich formovali podľa tých Ježišových postojov,
- aby v nás formovali postoje učeníka,
- ktorý žije prítomnosť.
- „Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po
- vode.“ Pozadie týchto prvých slov, ktoré nachádzame
- na ústach Petra, tvorí udalosť nasýtenia zástupov,
- ktorú sme v liturgickom, v tomto liturgickom roku počuli vlastne
- včera v
- nedeľu, a preto, hoci to evanjelium bolo akoby určené na
- dnes,
- tak dnes je jeho bezprostredné pokračovanie.
- Učeníci mali k dispozícii, ako dobre vieme,
- iba tých päť drobných chlebov a dve
- ryby.
- Ľudsky povedané, zanedbateľne málo pre také veľké množstvo
- ľudu.
- A predsa mocou Ježišovho požehnania vďaka
- rozdeľovania
- to málo sa stalo dostatkom pre všetkých, dokonca aj s veľkou
- rezervou ešte tých dvanástich košov nazbieraných odrobín.
- Radosť z tohoto však učeníci zrejme dlho nemali, pretože
- vzápätí dostali pokyn od samotného Ježiša, aby sa
- plavili nocou po mori,
- dokonca ešte proti vetru. Ono všetko sú to také živly,
- ktoré evokujú pôsobenie zla.
- V písme tma,
- more a protivietor sú znakom čohosi, čo pôsobí
- proti človeku a čo nie je Božie.
- Naviac, akoby ich aj Ježiš sám bol opustil,
- pretože
- nie je s nimi.
- A predsa on im prichádza v ústrety.
- Spočiatku si ho zamieňajú za mátohu, ale nakoniec on
- sám tými slovami hovorí, že je, že je to on.
- „Schopte sa, to som ja. Nebojte sa.“ No a v
- tomto momente vlastne vstupuje na scénu Peter.
- Môžeme predpokladať, že Peter vzal vážne tie slová,
- ktoré počul od Ježiša,
- a preto žiadal od Ježiša príkaz, aby šiel k nemu.
- Nerobil to na vlastnú päsť, ale zároveň bol taký iniciatívny učeník.
- Vidíme, že to stretnutie s Ježišom ho nenechalo
- ľahostajným.
- A možno to je to, čím nás chce osloviť na prvom mieste.
- Skúsenosť stretnutia s Božím tajomstvom,
- ako nám, ako sa nám zjavuje v Ježišovi Kristovi,
- by nás
- nikdy nemalo nechať takými ľahostajnými.
- Peter nekonštatoval niečo len v takom zmysle, že „wow, tak
- to si ty, Ježiš, to som rád. Tak pridaj sa k nám sem do loďky a ideme
- ďalej.“ Nie, Peter vzal to Ježišovo slovo
- akosi vážne
- a na jeho slovo vykročil z bezpečia loďky.
- Ježiš je Pán, teda má moc nad všetkým
- a za ním možno ísť navzdory všetkým protivenstvám,
- nepriazni situácie, navzdory ťažkostiam.
- To je to posolstvo, ktoré nám ukazuje Peter.
- On vystúpil z loďky, teda z určitého toho bezpečia uprostred
- nebezpečenstva,
- vykročil po vode a šiel k Ježišovi.
- Ibaže strach neodchádza len tak. Viete, nám ľuďom
- akoby prischol ten strach od toho momentu,
- keď sa Adam skryl pred Bohom v tej rajskej zá-záhrade zo
- strachu. Je to vlastne úplne prvá človeka, prvá veta
- človeka po páde,
- keď na Božiu otázku „Kde si?" odpovedá:
- „Počul som tvoj hlas. Nuž bál som sa a skryl
- som sa."
- Strach z možného nebezpečenstva paralyzuje aj Petra a evanjelista nám
- hovorí, že sa naľakal a začal sa topiť.
- Prestal kráčať,
- nechal sa pohltiť vlnami.
- Uvedomil si, že sám je slabý,
- že nedokáže sám kráčať, čo, čo samé o sebe nie je zlé, uvedomiť si
- vlastnú slabosť. Ale čo je horšie, asi tým, že si všimol to
- nebezpečenstvo okolo seba, prestal hľadeť na Ježiša.
- Zostal akýsi zafixovaný na nebezpečenstvo.
- A možno táto jeho skúsenosť nám pomáha pochopiť, že aj my,
- ak strácame zo š-z očí Ježiša,
- ľahko upadáme do beznádeje, do sklamania, do
- smútku
- z toho všetkého, čo nás obklopuje.
- A začíname sa v tom topiť,
- lebo si uvedomujeme, že sami nemáme síl vzdorovať tomu
- všetkému.
- Strach neraz paralyzuje aj nás.
- A je dobré si to uvedomiť.
- Ale je dobré si aj pripomenúť Petrovu skúsenosť,
- keď ka-začíname klesať na duchu.
- Pretože čo urobil v tej chvíli on?
- Vykríkol: „Pane, zachráň ma!"
- Ježiš vtedy ochotne vystrel ruku a zachytil ho.
- Zaiste s výč-s výčitkou o to jej jeho pochyb-o tom jeho pochybovaní.
- Mňa zaujalo, že tam evanjelista používa slovo,
- ktoré hovorí o tom, ako keby Peter
- nechal vpustiť do svojho vnútra, do svojej mysle tie vlny, ktoré ho
- obklopovali.
- Ale bol to pre Petra moment záchrany,
- pretože Peter začal opäť rátať s Ježišom
- a nechal sa ním držať nad vodou.
- A to je aj cesta, ktorou sme pozvaní kráčať aj
- my. Nezahltiť svoje zorné pole
- iba ťažkosťami, problémami,
- tými vlnami a protivetrom, ktoré sú okolo nás.
- Skúsme aj my upriamiť uprostred nich
- svoj pohľad na Ježiša
- a vždy nanovo vykročiť.
- Či už si, či už sú tými vlnami naše zdravotné
- ťažkosti, možno
- situácia v živote, ktorú prežívame, alebo niečo, s čím si
- nevieme rady.
- Nie sme pozvaní vykročiť v akejsi falošnej sebadôvere, že to
- dáme,
- ale v odva-odvážnej dôvere v toho, kto nám vždy bude kráčať v
- ústrety s tým uisťujúcim: „Schop sa, to som ja.
- Neboj sa."
- Teda tak ako Peter,
- ktorý bol učeník,
- čo bral Ježiša vážne.
- Amen.
