Mohlo by vás zaujímať:
EFFETA
EFFETA (319) - 15. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
10.07.2026
EFFETA
EFFETA (320) - 16. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
17.07.2026
RUŽENEC
RADOSTNÝ RUŽENEC
17.01.2023
EFFETA
EFFETA (321) - 17. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
24.07.2026
Z PRAMEŇA
ČO KÁZAL, TO AJ ŽIL
káže Mons. Peter Beňo (Mt 12, 1-8)
17.07.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
EVANJELIUM PROSPERITY JE KLAM
káže dp. Jozef Pajerský (Mt 14, 22-36)pondelok 18. týždňa v Cezročnom období
Prepis videa
Aleluja, aleluja. Aleluja, aleluja.
Nielen z chleba žije človek,
ale z každého slova,
- Aleluja, aleluja. Aleluja, aleluja.
- Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova,
- ktoré vychádza z Božích
- úst. Aleluja, aleluja.
- Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo Svätého
- evanjelia podľa Matúša. Sláva tebe Pane.
- Keď Ježiš počul o smrti—
- [šuchot stránok] Len čo Ježiš nasýtil zástupy,
- rozkázal učeníkom, aby nastúpili na loďku a išli
- pred ním na druhý breh, kým on rozpustí zástupy.
- Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa.
- Zvečerilo sa a on tam bol sám.
- Loďka bola už mnoho stadií od zeme a zmietali ňou vlny,
- lebo vietor dul proti nim.
- Nad ránom sa kráčajúc po mori blížil k nim Ježiš.
- Keď ho učeníci videli kráčať po mori, vzrušení vraveli: „Má
- toha!” a od strachu vykrikli.
- Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: „Schopte sa, to som ja,
- nebojte sa."
- Peter mu povedal: „Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel
- k tebe po vode."
- On povedal: „Poď."
- Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode a šiel k
- Ježišovi.
- Ale keď videl silný vietor, naľakal sa.
- Začal sa topiť a vykrikol: „Pane, zachráň ma!"
- Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: „Maloverný,
- prečo si pochyboval?"
- A keď vystúpili— a keď vstúpili do loďky, vietor utichol.
- Tí, čo boli na loďke, klaňali sa mu a vraveli:
- „Naozaj si Boží Syn."
- Preplavili sa na druhý breh a došli do kraja Genezaret.
- Len čo ho obyvatelia toho kraja spoznali, vyslali
- poslov do celého okolia. I prinášali k nemu všetkých
- chorých a prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho
- odevu. A všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli.
- Počuli sme slovo Pánove. Chvála tebe, Kriste.
- Milí bratia a sestry, dnešné evanjelium nám priamo
- nadväzuje na to, ktoré sme počuli pri nedeľnej liturgii
- slova včera v osemnástu nedeľu v období cez rok.
- Preto som aj trošku musel prelistovať, lebo keby včera nebolo,
- eh, to evanjelium, keby bol iný rok, tak dnes by sa čítalo práve to
- včerajšie o rozmnožení chleba.
- Ale teda to sme si už včera prečítali a teraz vidíme, čo sa stalo
- potom. Potom, ako Pán Ježiš rozmnožil chlieb a nasýtil
- veľké zástupy. Čo sa potom stalo? A vidíme skôr takú
- dramatickú scénu, takú tajomnú, ale keď sa nad ňou
- zamyslíme, ona je aj veľmi taká realistická.
- Akoby nejakým spôsobom, tak to nadšenie
- učeníkov a nadšenie všetkých ľudí, keď sa stretávajú s
- Božou pomocou, s tým, s nejakým Božím zázrakom, tak akoby to
- nadšenie usádza do reality života.
- V modlitbe, ktorá sa pri bežných dňoch počas tohto
- týždňa bude opakovať, to je tá modlitba, eh,
- osemnástej nedele vo období cez rok, tak tam sa modlíme v tej modlitbe dňa:
- „Pane,
- nadšene vyznávame, že si náš Stvoriteľ a Pán." A naozaj sú
- chvíle, keď
- tak s nadšením vieme vyznať našu vieru.
- A isto aj učeníci, aj tie zástupy boli plné
- nadšenia, keď nastal ten veľký zázrak.
- Ale teraz prichádza po tomto nadšení práve
- určitá taká výzva, ako spracovať a preniesť toto
- nadšenie do každodennosti.
- A vidíme, že učeníci vstupujú, hej, do loďky, idú
- na jazere a je tam scéna búrky
- a tá búrka, eh, a ten— to, že vietor duje proti nim, že sa im ťažko
- vesluje, tak to je niečo aj také obrazné.
- Nie je to iba niečo, čo sa vtedy stalo, ale je to možno práve tá
- chvíľa, hej, takej určitej by sme mohli povedať takej
- napríklad
- podovolenkovej depresie, hej? Teda, že človek príde z
- nejakého takého pekného zážitku a vstupuje, hej, do tej
- každodennosti a ťažko sa mu vesluje, hej?
- Ale keby sme išli ešte tak hlbšie a zvlášť to preniesli aj do toho
- nášho prežívania viery a vzťahu s Bohom, ale celkovo
- aj vzťahov, tak by sme mohli ešte inak pomenovať túto
- búrku, do
- ktorej vstúpili, eh, alebo do toho protivetra, do ktorého
- v-v-ktorom veslovali apoštoli.
- Mohli by sme to aj— rád by som použil ten výraz, že je to
- ťažkosť alebo búrka takzvaného evanjelia
- prosperity alebo situácie, do ktorej sa človek
- dostane, keď uverí v evanjelium prosperity.
- Čo to znamená?
- Je to vlastne ohlasovanie evanjelia, ktoré hovorí, že keď uveríš,
- keď budeš s Bohom, vždy ti bude dobre
- a tá viera v Boha ti vlastne prinesie požehnanie.
- A to požehnanie znamená, že sa ti bude dariť a že tie
- potreby, ktoré ty vnímaš naozaj ako svoje životné
- potreby, Boh bude
- napĺňať. A veľmi ľahko človek uverí v takéto
- evanjelium prosperity. Je to, by som povedal, taká možno aj spontánna,
- aj keď teda nie úplne múdra reakcia nás na tie
- prejavy Božích dobrodení. Aj apoštoli akoby
- uverili v takéto evanjelium, keď Ježiš nas-nasýtil
- zástupy.
- A preto sa dostávajú do určitých problémov a ťažkostí.
- Je to búrka, do ktorej človek vstúpi, keď uverí v
- takéto evanjelium, keď uverí v takéhoto Boha.
- Ale keď sa nad tým tak zamýšľame, tak nejde iba, iba o,
- o tento problém nie je iba vo vzťahu k Bohu.
- Do podobného problému sa dostávame aj v našich vzťahoch, keď akoby
- uveríme, že ten druhý je tu vlastne preto, aby mi
- v niečom pomáhal. Akoby prestanem si už vážiť, že,
- toho druhého ako dar. Už nie ten druhý je pre mňa darom,
- ale všímam si iba tie dary, ktoré mi dáva.
- To, že mi napĺňa potreby.
- Takéto prežívanie vzťahov sa často môže
- nejak takáto konštelácia nejak vyvinúť, možno práve aj vtedy, keď
- sa prejaví veľká dobrota a ten, a človek si na to
- zvykne, ale prestane si už vážiť darcu a pozerá
- iba na dary.
- Môže to byť vo vzťahu rodičia-deti, často aj medzi
- manželmi vznikne vlastne také nejaké
- obdobie. Často je to aj potom aj také odcudzenie,
- keď si
- všímame alebo vážime iba to, že, že si navzájom napĺňame
- potreby a prestávame si vážiť osobu toho druhého.
- Aj v spoločenstvách Cirkvi všade môže vzniknúť takéto
- nastavenie
- a to potom nás uvádza do búrok. Všimnime si, v akej búrke
- sú tí apoštoli. Všimnem si pár takých momentov.
- Prvé, ako sa správa Ježiš a čo apoštoli tak
- akoby
- si nevšimli? Ježiš po tom, ako rozmnožil zástupy,
- nasýtil zástupy, rozmnožil chlieb, ide ďakovať
- Otcovi.
- Apoštoli ostali v tom nadšení, že, že a všímali si
- iba tu, iba ten chlieb.
- Preto možno vznikne aj určitý odstup, lebo Ježiš ďakuje aj vo vzťahu s
- Otcom, ktorý, ktorý, od ktorého vyprosil toto požehnanie.
- Apoštoli preto sú sami na loďke.
- Ďalšia vec je, keď sa Ježiš aj približuje k nim,
- tak zrazu ho
- už vnímajú ako mátohu. Koľkokrát aj to
- odcudzenie aj vo vzťahu k Bohu, ale aj medzi nami, ktoré vzniklo tým,
- že sme si všímali len tie dary, dokonca tak veľmi paradoxne
- potom prináša taký pocit, že už mi ten druhý ani nechýba.
- Hlavne nech mi dá tie dary a keď sa on objaví, tak už je, už
- mi až vadí niekedy.
- A potom prichádza tá Petrova skúška, keď Peter stále ešte v tom
- nadšení si hovorí: „Tak keď si, keď sa rozmnožili chleby, tak budem
- môcť robiť aj show. Hej? Tak Pane Bože, nech kráčam po mori ako
- ty,“ a dostáva sa do krízy. Drahí bratia a sestry, tak nech
- nám aj táto scéna tak pomôže. Možno si, si aj uvedomiť, že veľmi
- ľahko upadáme do takéhoto chápania evanjelia
- a hľadajme to riešenie, ktoré nie je
- jednoduché, ktoré naozaj pripomína aj to,
- že kráčať vo vernosti znamená prejsť aj skúškami,
- prejsť aj chvíľami, keď, keď sú nenapĺňané naše
- potreby, dokonca keď aj, keď sa aj trápime.
- Vidíme v tom prvom čítaní falošného proroka, ktorý dával
- falošnú nádej. Ananiáš, Hananiáš, keď hovoril
- takú jednoduchú schému: „Boh vás požehná, budete
- vyslobodení.“ A rozlámal to symbolické jarmo u
- Jeremiáša. A Jeremiáš hovorí: „Drevené jarmo si rozlámal,
- ale tá ťarcha života a ťarcha otroctva ešte ostáva.
- Bude tu jarmo železné a tvoje také lacné
- ohlasovanie oslobodenia bolo faloš, vzbudzovanie
- falošných nádejí.“ Boh je istotne dobrý.
- Chce nás zahŕňať dobrodeniami, ale zároveň život, v ktorom
- kráčame, je aj plný výziev aj ťažkostí.
- A takéto zjednodušené evanjelium prosperity je
- falošnou nádejou. To, čo je dôležité, čo je
- vlastne evanjelium, nie je, že sa nám vždy bude dariť, ale že
- Boh nás nikdy neopustí. Amen.
- [hudba]






