SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
03.08.2026
10:12 min.
Titulky od AI
Zobrazené 55x

EVANJELIUM PROSPERITY JE KLAM

káže dp. Jozef Pajerský (Mt 14, 22-36)

pondelok 18. týždňa v Cezročnom období

Prepis videa

cca 7 min čítania • 1327 slov

Aleluja, aleluja. Aleluja, aleluja.
Nielen z chleba žije človek,
ale z každého slova,


  • Aleluja, aleluja. Aleluja, aleluja.
  • Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova,
  • ktoré vychádza z Božích
  • úst. Aleluja, aleluja.
  • Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo Svätého
  • evanjelia podľa Matúša. Sláva tebe Pane.
  • Keď Ježiš počul o smrti—
  • [šuchot stránok] Len čo Ježiš nasýtil zástupy,
  • rozkázal učeníkom, aby nastúpili na loďku a išli
  • pred ním na druhý breh, kým on rozpustí zástupy.
  • Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa.
  • Zvečerilo sa a on tam bol sám.
  • Loďka bola už mnoho stadií od zeme a zmietali ňou vlny,
  • lebo vietor dul proti nim.
  • Nad ránom sa kráčajúc po mori blížil k nim Ježiš.
  • Keď ho učeníci videli kráčať po mori, vzrušení vraveli: „Má
  • toha!” a od strachu vykrikli.
  • Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: „Schopte sa, to som ja,
  • nebojte sa."
  • Peter mu povedal: „Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel
  • k tebe po vode."
  • On povedal: „Poď."
  • Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode a šiel k
  • Ježišovi.
  • Ale keď videl silný vietor, naľakal sa.
  • Začal sa topiť a vykrikol: „Pane, zachráň ma!"
  • Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: „Maloverný,
  • prečo si pochyboval?"
  • A keď vystúpili— a keď vstúpili do loďky, vietor utichol.
  • Tí, čo boli na loďke, klaňali sa mu a vraveli:
  • „Naozaj si Boží Syn."
  • Preplavili sa na druhý breh a došli do kraja Genezaret.
  • Len čo ho obyvatelia toho kraja spoznali, vyslali
  • poslov do celého okolia. I prinášali k nemu všetkých
  • chorých a prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho
  • odevu. A všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli.
  • Počuli sme slovo Pánove. Chvála tebe, Kriste.
  • Milí bratia a sestry, dnešné evanjelium nám priamo
  • nadväzuje na to, ktoré sme počuli pri nedeľnej liturgii
  • slova včera v osemnástu nedeľu v období cez rok.
  • Preto som aj trošku musel prelistovať, lebo keby včera nebolo,
  • eh, to evanjelium, keby bol iný rok, tak dnes by sa čítalo práve to
  • včerajšie o rozmnožení chleba.
  • Ale teda to sme si už včera prečítali a teraz vidíme, čo sa stalo
  • potom. Potom, ako Pán Ježiš rozmnožil chlieb a nasýtil
  • veľké zástupy. Čo sa potom stalo? A vidíme skôr takú
  • dramatickú scénu, takú tajomnú, ale keď sa nad ňou
  • zamyslíme, ona je aj veľmi taká realistická.
  • Akoby nejakým spôsobom, tak to nadšenie
  • učeníkov a nadšenie všetkých ľudí, keď sa stretávajú s
  • Božou pomocou, s tým, s nejakým Božím zázrakom, tak akoby to
  • nadšenie usádza do reality života.
  • V modlitbe, ktorá sa pri bežných dňoch počas tohto
  • týždňa bude opakovať, to je tá modlitba, eh,
  • osemnástej nedele vo období cez rok, tak tam sa modlíme v tej modlitbe dňa:
  • „Pane,
  • nadšene vyznávame, že si náš Stvoriteľ a Pán." A naozaj sú
  • chvíle, keď
  • tak s nadšením vieme vyznať našu vieru.
  • A isto aj učeníci, aj tie zástupy boli plné
  • nadšenia, keď nastal ten veľký zázrak.
  • Ale teraz prichádza po tomto nadšení práve
  • určitá taká výzva, ako spracovať a preniesť toto
  • nadšenie do každodennosti.
  • A vidíme, že učeníci vstupujú, hej, do loďky, idú
  • na jazere a je tam scéna búrky
  • a tá búrka, eh, a ten— to, že vietor duje proti nim, že sa im ťažko
  • vesluje, tak to je niečo aj také obrazné.
  • Nie je to iba niečo, čo sa vtedy stalo, ale je to možno práve tá
  • chvíľa, hej, takej určitej by sme mohli povedať takej
  • napríklad
  • podovolenkovej depresie, hej? Teda, že človek príde z
  • nejakého takého pekného zážitku a vstupuje, hej, do tej
  • každodennosti a ťažko sa mu vesluje, hej?
  • Ale keby sme išli ešte tak hlbšie a zvlášť to preniesli aj do toho
  • nášho prežívania viery a vzťahu s Bohom, ale celkovo
  • aj vzťahov, tak by sme mohli ešte inak pomenovať túto
  • búrku, do
  • ktorej vstúpili, eh, alebo do toho protivetra, do ktorého
  • v-v-ktorom veslovali apoštoli.
  • Mohli by sme to aj— rád by som použil ten výraz, že je to
  • ťažkosť alebo búrka takzvaného evanjelia
  • prosperity alebo situácie, do ktorej sa človek
  • dostane, keď uverí v evanjelium prosperity.
  • Čo to znamená?
  • Je to vlastne ohlasovanie evanjelia, ktoré hovorí, že keď uveríš,
  • keď budeš s Bohom, vždy ti bude dobre
  • a tá viera v Boha ti vlastne prinesie požehnanie.
  • A to požehnanie znamená, že sa ti bude dariť a že tie
  • potreby, ktoré ty vnímaš naozaj ako svoje životné
  • potreby, Boh bude
  • napĺňať. A veľmi ľahko človek uverí v takéto
  • evanjelium prosperity. Je to, by som povedal, taká možno aj spontánna,
  • aj keď teda nie úplne múdra reakcia nás na tie
  • prejavy Božích dobrodení. Aj apoštoli akoby
  • uverili v takéto evanjelium, keď Ježiš nas-nasýtil
  • zástupy.
  • A preto sa dostávajú do určitých problémov a ťažkostí.
  • Je to búrka, do ktorej človek vstúpi, keď uverí v
  • takéto evanjelium, keď uverí v takéhoto Boha.
  • Ale keď sa nad tým tak zamýšľame, tak nejde iba, iba o,
  • o tento problém nie je iba vo vzťahu k Bohu.
  • Do podobného problému sa dostávame aj v našich vzťahoch, keď akoby
  • uveríme, že ten druhý je tu vlastne preto, aby mi
  • v niečom pomáhal. Akoby prestanem si už vážiť, že,
  • toho druhého ako dar. Už nie ten druhý je pre mňa darom,
  • ale všímam si iba tie dary, ktoré mi dáva.
  • To, že mi napĺňa potreby.
  • Takéto prežívanie vzťahov sa často môže
  • nejak takáto konštelácia nejak vyvinúť, možno práve aj vtedy, keď
  • sa prejaví veľká dobrota a ten, a človek si na to
  • zvykne, ale prestane si už vážiť darcu a pozerá
  • iba na dary.
  • Môže to byť vo vzťahu rodičia-deti, často aj medzi
  • manželmi vznikne vlastne také nejaké
  • obdobie. Často je to aj potom aj také odcudzenie,
  • keď si
  • všímame alebo vážime iba to, že, že si navzájom napĺňame
  • potreby a prestávame si vážiť osobu toho druhého.
  • Aj v spoločenstvách Cirkvi všade môže vzniknúť takéto
  • nastavenie
  • a to potom nás uvádza do búrok. Všimnime si, v akej búrke
  • sú tí apoštoli. Všimnem si pár takých momentov.
  • Prvé, ako sa správa Ježiš a čo apoštoli tak
  • akoby
  • si nevšimli? Ježiš po tom, ako rozmnožil zástupy,
  • nasýtil zástupy, rozmnožil chlieb, ide ďakovať
  • Otcovi.
  • Apoštoli ostali v tom nadšení, že, že a všímali si
  • iba tu, iba ten chlieb.
  • Preto možno vznikne aj určitý odstup, lebo Ježiš ďakuje aj vo vzťahu s
  • Otcom, ktorý, ktorý, od ktorého vyprosil toto požehnanie.
  • Apoštoli preto sú sami na loďke.
  • Ďalšia vec je, keď sa Ježiš aj približuje k nim,
  • tak zrazu ho
  • už vnímajú ako mátohu. Koľkokrát aj to
  • odcudzenie aj vo vzťahu k Bohu, ale aj medzi nami, ktoré vzniklo tým,
  • že sme si všímali len tie dary, dokonca tak veľmi paradoxne
  • potom prináša taký pocit, že už mi ten druhý ani nechýba.
  • Hlavne nech mi dá tie dary a keď sa on objaví, tak už je, už
  • mi až vadí niekedy.
  • A potom prichádza tá Petrova skúška, keď Peter stále ešte v tom
  • nadšení si hovorí: „Tak keď si, keď sa rozmnožili chleby, tak budem
  • môcť robiť aj show. Hej? Tak Pane Bože, nech kráčam po mori ako
  • ty,“ a dostáva sa do krízy. Drahí bratia a sestry, tak nech
  • nám aj táto scéna tak pomôže. Možno si, si aj uvedomiť, že veľmi
  • ľahko upadáme do takéhoto chápania evanjelia
  • a hľadajme to riešenie, ktoré nie je
  • jednoduché, ktoré naozaj pripomína aj to,
  • že kráčať vo vernosti znamená prejsť aj skúškami,
  • prejsť aj chvíľami, keď, keď sú nenapĺňané naše
  • potreby, dokonca keď aj, keď sa aj trápime.
  • Vidíme v tom prvom čítaní falošného proroka, ktorý dával
  • falošnú nádej. Ananiáš, Hananiáš, keď hovoril
  • takú jednoduchú schému: „Boh vás požehná, budete
  • vyslobodení.“ A rozlámal to symbolické jarmo u
  • Jeremiáša. A Jeremiáš hovorí: „Drevené jarmo si rozlámal,
  • ale tá ťarcha života a ťarcha otroctva ešte ostáva.
  • Bude tu jarmo železné a tvoje také lacné
  • ohlasovanie oslobodenia bolo faloš, vzbudzovanie
  • falošných nádejí.“ Boh je istotne dobrý.
  • Chce nás zahŕňať dobrodeniami, ale zároveň život, v ktorom
  • kráčame, je aj plný výziev aj ťažkostí.
  • A takéto zjednodušené evanjelium prosperity je
  • falošnou nádejou. To, čo je dôležité, čo je
  • vlastne evanjelium, nie je, že sa nám vždy bude dariť, ale že
  • Boh nás nikdy neopustí. Amen.
  • [hudba]
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Reklamní partneri