SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
04.04.2019
18:46 min.
Titulky od AI
Zobrazené 1229x

Z PRAMEŇA (4.4.2019)

Štvrtok po 4. pôstnej nedeli, káže dp. Jozef Luscoň SDB.

Štvrtok po 4. pôstnej nedeli, káže dp. Jozef Luscoň SDB.

Prepis videa

cca 11 min čítania • 2131 slov

Čítanie z knihy Exodus.
Pán povedal Mojžišovi: „Choď, zostúp,
lebo tvoj ľud,


  • Čítanie z knihy Exodus.
  • Pán povedal Mojžišovi: „Choď, zostúp,
  • lebo tvoj ľud, ktorý si vyviedol z egyptskej krajiny, sa
  • skazil. Veľmi rýchlo odbočili z cesty, ktorú som im
  • určil. Urobili si z kovu teľa a klaňali sa
  • mu. Priniesli mu obetu a povedali: 'Toto sú
  • tvoji bohovia, Izrael, čo ťa vyviedli z egyptskej
  • krajiny.'
  • Potom Pán povedal Mojžišovi:
  • 'Vidím, že tento ľud má nepoddajnú šiju.
  • Nechaj ma, nech vzplanie môj hnev proti nim, vyhubím
  • ich a z teba urobím veľký národ.'
  • Ale Mojžiš prosil Pána, svojho Boha, a hovoril:
  • 'Pane, prečo planie tvoj hnev proti tvojmu ľudu,
  • ktorý
  • si veľkou silou a mocnou rukou vyviedol z egyptskej
  • krajiny?
  • Nech, prosím, nepovedia Egypťania: 'Podvodne ich
  • vyviedol, aby ich pozabíjal na horách a vyničil zo
  • zemského povrchu.'
  • Nech utíchne tvoj hnev a odpusť zločin
  • svojho ľudu.
  • Spomeň si na Abraháma, Izáka a Izraela, svojich
  • služobníkov, ktorým si na seba samého prisahal a
  • vyhlásil:
  • 'Rozmnožím vaše potomstvo ako hviezdy na nebi a celú
  • túto krajinu, o ktorej som hovoril, dám vášmu
  • potomstvu a budete ju mať navždy.'
  • A Pán sa zriekol svojho zámeru a nedopustil skazu,
  • ktorú vyhlásil svojmu ľudu.
  • Počuli sme Božie slovo.
  • Bohu vďaka.
  • Odpusť, Pane, vinu svojmu ľudu.
  • Odpusť, Pane, vinu svojmu ľudu.
  • Urobili si teľa na Horebe
  • a klaňali sa soche uliatej i
  • zamenili svoju slávu za podobu
  • býka, ktorý trávu požiera.
  • Odpusť, Pane, vinu svojmu ľudu.
  • Zabudli na Boha, svojho záchrancu,
  • ktorý vykonal veľké veci v Egypte,
  • zázraky v Chámovej krajine,
  • v Červenom mori skutky úžasné.
  • Odpusť, Pane, vinu svojmu
  • ľudu.
  • Už povedal, že ich vyhubí,
  • keby nebolo Mojžiša, jeho vyvoleného.
  • On si stál v prielome pred neho,
  • aby odvráti jeho hnev,
  • aby ich nezničil.
  • Odpusť, Pane, vinu svojmu ľudu.
  • Sláva ti a chvála, Ježišu Kriste.
  • Sláva ti a chvála, Ježišu Kriste.
  • Boh tak miloval svet, že dal svojho
  • jednorodeného Syna.
  • Každý, kto v neho verí, má
  • večný život.
  • Sláva ti a chvála, Ježišu Kriste.
  • Pán s vami.
  • I s duchom tvojim.
  • Čítanie zo svätého evanjelia podľa Jána.
  • Sláva tebe, Pane.
  • Ježiš povedal Židom: „Ak vydávam svedectvo o sebe
  • len ja sám,
  • moje svedectvo nie je pravdivé.
  • Ale je niekto iný, čo svedčí o mne, a ja viem, že
  • svedectvo, ktoré vydáva o mne, je pravdivé.
  • Vy ste poslali k Jánovi a on vydal svedectvo o pravde.
  • Lenže ja neprijímam svedectvo od človeka.
  • Ale toto hovorím preto,
  • aby ste vy boli spasení.
  • On bol lampa, ktorá horí a svieti, aby ste
  • sa chceli chvíľu veseliť v jeho svetle.
  • Ja mám väčšie svedectvo, ako je Jánovo.
  • Skutky, ktoré mi dal vykonať Otec.
  • Tieto skutky, ktoré konám, svedčia o mne, že ma poslal
  • Otec.
  • A sám Otec, ktorý ma poslal, vydal o mne svedectvo.
  • Vy ste nikdy nepočuli jeho hlas, ani jeho tvár ste nevideli.
  • A jeho slovo neostáva vo vás,
  • lebo neveríte tomu, ktorého on poslal.
  • Skúmate Písma, lebo si myslíte, že v nich máte večný život,
  • a práve ony svedčia o mne.
  • Lenže vy nechcete prísť ku mne, aby ste mali
  • život. Slávu od ľudu neprijímam,
  • ale vás poznám, že nemáte v sebe Božiu lásku.
  • Ja som prišiel v mene môjho Otca a neprijímate ma.
  • Keby prišiel niekto iný v svojom vlastnom mene, toho by
  • ste prijali.
  • Ako môžete veriť vy, ktorí sa navzájom oslabujete
  • a nehľadáte slávu, ktorú dáva ich
  • Boh?
  • Nemyslíte si, že ja budem na vás u Otca žalovať?
  • Iní na vás žaluje Mojžiš, do
  • ktorého skladáte svoju nádej.
  • Lenže keby ste verili Mojžišovi, verili by ste aj mne,
  • lebo on o mne písal.
  • Ale ak neveríte tomu, čo on napísal,
  • ako uveríte mojim slovám?
  • Počuli sme slovo Pánove.
  • Chvála tebe, Kriste.
  • Tak drahí bratia a sestry, dobre je vidieť ten
  • súvis.
  • Do nedele sme počúvali evanjelium podľa Lukáša a v
  • nedeľu sa to zrazu zmenilo. Práve sme prešli na evanjelium
  • podľa Jána
  • a v podstate v tej dramaturgii tak môžeme povedať
  • liturgie,
  • zrazu už vidíme, že Pána Ježiša začínajú súdiť.
  • Keď ste dobre počúvali v nedeľu, tak ste mohli tam počuť, ako
  • Pán Ježiš uzdravil toho chlapa, ktorý tridsaťosem
  • rokov bol nevládny, imobilný
  • a po tom uzdravení povedal mu: „Vezmi si lôžko
  • a choď.“
  • A celý problém bol v tom, že tí farizeji
  • videli, že mu povedal: „Vezmi si lôžko,“ a on ho zobral a
  • bola sobota.
  • A tak prísne strážili tú sobotu, že zrazu ten
  • uzdravený robil niečo, čo nemal, lebo niesol lôžko.
  • A to sa nemalo podľa nich. No a už teda začína
  • súd a to všetko tak bude sa stupňovať
  • dramaticky až k vyvrcholeniu, kde ho odsúdia na
  • smrť. Ale už tu teraz začína tento proces
  • súdny a Pán Ježiš sa začína brániť.
  • Robí obhajobu a tú sme práve počuli.
  • U Židov bolo tak, že keď dvaja-traja niečo svedčili,
  • tak sa to bralo, že svedectvo je pravoverné a bola to
  • vážna vec na súde. A Pán Ježiš využíva túto
  • stratégiu a hovorí, že svedčil o ňom Ján,
  • Boh Otec vieme kde, aj teda pri krste,
  • potom skutky, ktoré koná
  • a potom takisto Mojžiš. Takže má na svojej strane veľké
  • autority a hovorí pravdu.
  • Čo je ešte ale veľmi dôležité,
  • on teda sa ukáže a prejavil sa ako aj
  • vládca nad sobotou, pánom nad sobotou,
  • a oni to pochopili. To môže len Boh vládnuť nad
  • sobotou.
  • Ale Ježiš
  • sa nestavia do pozície, že je druhý Boh.
  • To ani nebola pravda, ale že je jedno s Otcom
  • a toto im predkladá. Vlastne to všetko sme počuli, tú jeho
  • obhajobu a je to istotne čas na takú
  • meditáciu. Namiesto toho môžeme zobrať
  • niečo, môžeme sa rôzne blížiť rôznym smerom k
  • tomu textu, ale myslím
  • si, že skúsme zobrať práve tú jednotu, že
  • ja a Otec sme jedno a môj Otec mi dáva
  • aj silu, aj život, aj všetko, čo to tam spomína.
  • Pretože my sme pokrstení a tým, že sme pokrstení, sme
  • ako keby druhý Kristus je. Každý kresťan je
  • vštepený do Krista. Takže my tú jednotu s Bohom by sme mali
  • vytvárať.
  • A kde sa vytvára jednota s Bohom v nás?
  • Istotne to nebude v ruke alebo v uchu, ale vnútri.
  • Tam náš ten vnútorný svet
  • by mal byť zjednotený s Bohom. My sme si už povedali, že tam je
  • vlastne vnútorný vesmír a je veľmi dobré a
  • správne, keď ja viem narábať s tými myšlienkami,
  • túžbami,
  • emóciami, víziami, čo mám vnútri.
  • A keď to urobím, tá práca na sebe, keď je taká, že
  • ja až objímem Boha a idem s ním.
  • A vtedy máme silu na pomoc tomuto svetu.
  • Takže tento proces, to zjednotenie vnútri sa deje cez
  • svedomie, cez modlitbu, cez písmo, cez
  • sviatosti, cez vyťovanie svedomia.
  • To sú všetko prostriedky
  • na to, aby ja som sa zjednotil s Bohom.
  • A myslím si, že máme aj veľký, veľké postavy aj
  • v našom národe, ktoré to nám ukázali, že sa to dá.
  • Máme nových blahoslavených.
  • Máme Titusa Zemana, máme Zdenku, blahoslavenú Anku a
  • iných.
  • A ja by som dneska ešte veľmi rád pripomenul jedného kňaza,
  • ktorý má práve v tomto čase výročie, pretože bude
  • šesťdesiatpäť rokov od jeho mučeníckej smrti.
  • Je to Alfons Paulen,
  • ktorý sa narodil v Malých Bečanoch
  • v roku 1913. Potom
  • študoval ako chlapec, potom jeho mama,
  • ktorá sa oň veľmi starala, chcela mať z neho kňaza a ktorá
  • si ho vymodlila v Mariankele na Puti, ho dala na
  • štúdia do kláštora pod Znievom. Keď to skončil,
  • prebudilo sa v ňom povolanie. Jeho bratanec bol salezián,
  • a teda Václav Anton,
  • a jednoducho nestal sa saleziánom v tom
  • čase, ale bol vysvätený za kňaza, lebo študoval v
  • Trnave v tridsiatom šiestom.
  • A viete, o ňom sú také zaujímavé svedectvá,
  • že to zjednotenie s
  • Bohom vnútri
  • istotne mal. Žije ešte jedna pani Šulekove
  • pri Leopoldove, ktorej vydá, ktorá vydala svedectvo, že
  • bol, mal veľmi dobrý vzťah k ľuďom, k mládeži, že keď
  • videl tam bezdomovca, že ho pozval na faru
  • a keď videl, aký je otherený a nemá v čom chodiť,
  • tak mu doslova dal svoje
  • nohavice.
  • A trikrát to urobil s rôznymi. A tá mama, keď
  • prosila, aby mu poslala ďalšie nohavice, mu odpísala: „Čo robíš
  • ty s tými nohavicami? Čo tam máte psy, čo ti to
  • terhajú?“ V takom duchu nejakom to mohlo byť.
  • No a on to rozdával. A viete, čo sa vám
  • stalo, keď bol v kolpachoch?
  • Teraz je to Banský Studenec pri Banskej Štiavnici.
  • Počas vojny tam pôsobil.
  • Dolu v Banskej Štiavnici bolo gestapo.
  • On bol farárom v tej dedine
  • a hore
  • nad dedinou bolo tisíc päťsto partizánov.
  • A on svojím jednáním, svojím prístupom aj k tým
  • partizánom, aj k tým Nemcom vedel to tak
  • tam zmieriť, že jednoducho
  • dostal čestné občianstvo teraz v týchto posledných rokoch,
  • ale aj v kronike z tých čias je napísané, že bolo to niečo
  • výnimočné, akú mal autoritu, akú mal dobrotu v sebe
  • a že sa stávalo, že dole bol ten
  • veliteľ partizánov aj s manželkou a deťmi
  • a hore na vrchu veliteľ gestapa. A on to
  • dokázal ukryť, oddeliť, akosi komunikovať
  • s nimi a videli tú jeho dobrotu.
  • Ale ten vrchol, dá sa povedať jeho života, tá snudná
  • jednota s Bohom sa prejavila,
  • keď prišiel do Šenkvíc v štyridsiatom siedmom a
  • začal hneď duchovnú obnovu a objednával
  • časopisy. Podelil všetkých tých ľudí do spolkov, do
  • mariánskych družín.
  • A
  • to, čo mal v srdci, to Božie kráľovstvo chcel,
  • aby sa prenieslo aj
  • na nich.
  • A Titus Zeman, ktorý bol neďaleko v Trnave v tom čase a
  • v štyridsiatom šiestom, keď už tak akosi tie kríže dal
  • naspäť a vyvolalo to v celom, v celom
  • národe takú, taký protest
  • a písali listy, ale z tej školy ho vyhodili, tak
  • ujal sa ho práve tento Alfons Pavlen.
  • Už ho sledovala ŠtB, tohto Titusa, pretože niečo
  • mimoriadne urobil proti mocenskej sile.
  • Viete,
  • ten kňaz Alfons sa nebál prijať ho tam a
  • dokonca sa nebál vytvoriť sieť,
  • kde skrývali tých kňazov, na ktorých už boli zatýkače,
  • ktorí chceli prejsť do Talianska, aby mohli
  • tam pôsobiť. On to vytvoril. Nebál sa.
  • No vieme, ako to dopadlo, že prvá výprava Titusa bola dobrá
  • aj druhá, ale tretia sa nevydarila.
  • Začali ich mlátiť a nakoniec vyšlo najavo, kde sa
  • skrývali niektorí z nich. Vyšlo meno Alfons Pavlen.
  • Zatvorili ho, mučili
  • jeho rodinu, preniesli, previezli na Moravu.
  • Proste niečo strašné sa robilo aj s ich rodinou.
  • Ale on vydržal.
  • A ten záver jeho života je skutočne mučenický,
  • pretože v Mírove najprv ho dali do
  • cely s vrahom. Tak to tam robili, aby tí
  • vrahovia tlačili na týchto kňazov.
  • Ale keď zbadali bachari, že kňazi pôsobia
  • pozitívne, že vrahovia sa obrácajú, spovedajú, tak
  • ich hodili dokopy.
  • Alfons Pavlen bol chorľavý, mal problémy s
  • ledvinami, ale to akosi u tých
  • bacharov nehralo rolu. Hodili ho na samotku, na tvrdý betón do
  • chladu, tak chytil záchvat. Bol by už tam zomrel,
  • ale búchal na dvere. Previezli ho na tú celu, kde bol
  • Titus aj don Santner.
  • No
  • a keď to neprestávalo, tak dovolili, aby ho Titus preniesol na
  • ošetrovňu. Cestou sa vyspovedal Alfons,
  • dokonca zložil sľuby
  • reholné. V takej ťažkej situácii.
  • Nechal ho tam večer na tej ošetrovni s tým, že
  • pôjde rýchlo do nemocnice, ale oni
  • čakali a na druhý deň prišla sanitka okolo
  • ôsmej, ale osem hodín ho vozili
  • po Morave a zomrel v sanitke.
  • Takže máme tiež ďalšieho mučeníka.
  • Myslím si aj adepta na blahorečenie úžasného
  • človeka. A teraz sa spýtajme naspäť, ako to, že to
  • dokázal?
  • No práve bez toho zjednotenia sa s Bohom
  • vnútri by to nebol urobil. Nebol by to dokázal.
  • A Pán Ježiš nám o tom hovorí, že aj tá jeho sila, to všetko,
  • čo robil,
  • že vyvíja
  • zo zjednotenia s Bohom. On bol Boh, samozrejme, Pán
  • Ježiš
  • božskú prirodzenosť mal, ale zároveň poukázal pred tými ľuďmi, že
  • tak je zjednotený s Bohom Otcom a s Duchom Svätým, že môže
  • konať tieto veľké veci.
  • Myslím si, že každý, kto je tak zjednotený s Bohom v
  • Duchu Svätom, môže urobiť pre tento svet niečo úžasné.
  • Alfons Pavlen je toho svedkom.
  • A teraz je troška rad na nás, však? Lebo je dobré počuť
  • Božie slovo, ale je veľmi dôležité aj nasledovať
  • Pána Ježiša a
  • aj synody, aj včerajší Svätý Otec hovorí, že
  • riešenie pre tento svet je práve v krste,
  • ktorý sme my dostali a stadiaľ je tá Božia sila z toho
  • zjednotenia s Bohom, ktorá môže pomôcť druhým.
  • Je to ešte troška tajomstvo, ale musíme do toho vojsť, pretože ak
  • máme to riešenie my v nás vďaka krstu, spojeniu s Bohom,
  • tak je tu riešenie.
  • No a na záver teda chcem ešte tak pozvať tých,
  • ktorí by chceli viacej sa dozvedieť o Alfonsovi, o
  • don Alfonsovi Pavlenovi. Tak v sobotu
  • bude veľká slávnosť. Mala byť o desiatej v
  • Šenkviciach, ale otec biskup Halko je na
  • pohrebe pátera Aquinasa,
  • ďalšieho vynikajúceho kňaza, ktorý bol takisto zjednotený s Bohom.
  • Ale tá slávnosť teda v tých Šenkviciach bude o šestnástej
  • hodine. Tak tešíme sa na stretnutia.
  • Pestujme to zjednotenie s Bohom. Pochválený buď Ježiš
  • Kristus.
  • Na veky amen.
  • [hudba]
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Reklamní partneri