Mohlo by vás zaujímať:
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
z kláštornej kaplnky bratov minoritov v Bratislave
02.07.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA (4.4.2019)
Štvrtok po 4. pôstnej nedeli, káže dp. Jozef Luscoň SDB.
Štvrtok po 4. pôstnej nedeli, káže dp. Jozef Luscoň SDB.
Prepis videa
Čítanie z knihy Exodus.
Pán povedal Mojžišovi: „Choď, zostúp,
lebo tvoj ľud,
- Čítanie z knihy Exodus.
- Pán povedal Mojžišovi: „Choď, zostúp,
- lebo tvoj ľud, ktorý si vyviedol z egyptskej krajiny, sa
- skazil. Veľmi rýchlo odbočili z cesty, ktorú som im
- určil. Urobili si z kovu teľa a klaňali sa
- mu. Priniesli mu obetu a povedali: 'Toto sú
- tvoji bohovia, Izrael, čo ťa vyviedli z egyptskej
- krajiny.'
- Potom Pán povedal Mojžišovi:
- 'Vidím, že tento ľud má nepoddajnú šiju.
- Nechaj ma, nech vzplanie môj hnev proti nim, vyhubím
- ich a z teba urobím veľký národ.'
- Ale Mojžiš prosil Pána, svojho Boha, a hovoril:
- 'Pane, prečo planie tvoj hnev proti tvojmu ľudu,
- ktorý
- si veľkou silou a mocnou rukou vyviedol z egyptskej
- krajiny?
- Nech, prosím, nepovedia Egypťania: 'Podvodne ich
- vyviedol, aby ich pozabíjal na horách a vyničil zo
- zemského povrchu.'
- Nech utíchne tvoj hnev a odpusť zločin
- svojho ľudu.
- Spomeň si na Abraháma, Izáka a Izraela, svojich
- služobníkov, ktorým si na seba samého prisahal a
- vyhlásil:
- 'Rozmnožím vaše potomstvo ako hviezdy na nebi a celú
- túto krajinu, o ktorej som hovoril, dám vášmu
- potomstvu a budete ju mať navždy.'
- A Pán sa zriekol svojho zámeru a nedopustil skazu,
- ktorú vyhlásil svojmu ľudu.
- Počuli sme Božie slovo.
- Bohu vďaka.
- Odpusť, Pane, vinu svojmu ľudu.
- Odpusť, Pane, vinu svojmu ľudu.
- Urobili si teľa na Horebe
- a klaňali sa soche uliatej i
- zamenili svoju slávu za podobu
- býka, ktorý trávu požiera.
- Odpusť, Pane, vinu svojmu ľudu.
- Zabudli na Boha, svojho záchrancu,
- ktorý vykonal veľké veci v Egypte,
- zázraky v Chámovej krajine,
- v Červenom mori skutky úžasné.
- Odpusť, Pane, vinu svojmu
- ľudu.
- Už povedal, že ich vyhubí,
- keby nebolo Mojžiša, jeho vyvoleného.
- On si stál v prielome pred neho,
- aby odvráti jeho hnev,
- aby ich nezničil.
- Odpusť, Pane, vinu svojmu ľudu.
- Sláva ti a chvála, Ježišu Kriste.
- Sláva ti a chvála, Ježišu Kriste.
- Boh tak miloval svet, že dal svojho
- jednorodeného Syna.
- Každý, kto v neho verí, má
- večný život.
- Sláva ti a chvála, Ježišu Kriste.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo svätého evanjelia podľa Jána.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš povedal Židom: „Ak vydávam svedectvo o sebe
- len ja sám,
- moje svedectvo nie je pravdivé.
- Ale je niekto iný, čo svedčí o mne, a ja viem, že
- svedectvo, ktoré vydáva o mne, je pravdivé.
- Vy ste poslali k Jánovi a on vydal svedectvo o pravde.
- Lenže ja neprijímam svedectvo od človeka.
- Ale toto hovorím preto,
- aby ste vy boli spasení.
- On bol lampa, ktorá horí a svieti, aby ste
- sa chceli chvíľu veseliť v jeho svetle.
- Ja mám väčšie svedectvo, ako je Jánovo.
- Skutky, ktoré mi dal vykonať Otec.
- Tieto skutky, ktoré konám, svedčia o mne, že ma poslal
- Otec.
- A sám Otec, ktorý ma poslal, vydal o mne svedectvo.
- Vy ste nikdy nepočuli jeho hlas, ani jeho tvár ste nevideli.
- A jeho slovo neostáva vo vás,
- lebo neveríte tomu, ktorého on poslal.
- Skúmate Písma, lebo si myslíte, že v nich máte večný život,
- a práve ony svedčia o mne.
- Lenže vy nechcete prísť ku mne, aby ste mali
- život. Slávu od ľudu neprijímam,
- ale vás poznám, že nemáte v sebe Božiu lásku.
- Ja som prišiel v mene môjho Otca a neprijímate ma.
- Keby prišiel niekto iný v svojom vlastnom mene, toho by
- ste prijali.
- Ako môžete veriť vy, ktorí sa navzájom oslabujete
- a nehľadáte slávu, ktorú dáva ich
- Boh?
- Nemyslíte si, že ja budem na vás u Otca žalovať?
- Iní na vás žaluje Mojžiš, do
- ktorého skladáte svoju nádej.
- Lenže keby ste verili Mojžišovi, verili by ste aj mne,
- lebo on o mne písal.
- Ale ak neveríte tomu, čo on napísal,
- ako uveríte mojim slovám?
- Počuli sme slovo Pánove.
- Chvála tebe, Kriste.
- Tak drahí bratia a sestry, dobre je vidieť ten
- súvis.
- Do nedele sme počúvali evanjelium podľa Lukáša a v
- nedeľu sa to zrazu zmenilo. Práve sme prešli na evanjelium
- podľa Jána
- a v podstate v tej dramaturgii tak môžeme povedať
- liturgie,
- zrazu už vidíme, že Pána Ježiša začínajú súdiť.
- Keď ste dobre počúvali v nedeľu, tak ste mohli tam počuť, ako
- Pán Ježiš uzdravil toho chlapa, ktorý tridsaťosem
- rokov bol nevládny, imobilný
- a po tom uzdravení povedal mu: „Vezmi si lôžko
- a choď.“
- A celý problém bol v tom, že tí farizeji
- videli, že mu povedal: „Vezmi si lôžko,“ a on ho zobral a
- bola sobota.
- A tak prísne strážili tú sobotu, že zrazu ten
- uzdravený robil niečo, čo nemal, lebo niesol lôžko.
- A to sa nemalo podľa nich. No a už teda začína
- súd a to všetko tak bude sa stupňovať
- dramaticky až k vyvrcholeniu, kde ho odsúdia na
- smrť. Ale už tu teraz začína tento proces
- súdny a Pán Ježiš sa začína brániť.
- Robí obhajobu a tú sme práve počuli.
- U Židov bolo tak, že keď dvaja-traja niečo svedčili,
- tak sa to bralo, že svedectvo je pravoverné a bola to
- vážna vec na súde. A Pán Ježiš využíva túto
- stratégiu a hovorí, že svedčil o ňom Ján,
- Boh Otec vieme kde, aj teda pri krste,
- potom skutky, ktoré koná
- a potom takisto Mojžiš. Takže má na svojej strane veľké
- autority a hovorí pravdu.
- Čo je ešte ale veľmi dôležité,
- on teda sa ukáže a prejavil sa ako aj
- vládca nad sobotou, pánom nad sobotou,
- a oni to pochopili. To môže len Boh vládnuť nad
- sobotou.
- Ale Ježiš
- sa nestavia do pozície, že je druhý Boh.
- To ani nebola pravda, ale že je jedno s Otcom
- a toto im predkladá. Vlastne to všetko sme počuli, tú jeho
- obhajobu a je to istotne čas na takú
- meditáciu. Namiesto toho môžeme zobrať
- niečo, môžeme sa rôzne blížiť rôznym smerom k
- tomu textu, ale myslím
- si, že skúsme zobrať práve tú jednotu, že
- ja a Otec sme jedno a môj Otec mi dáva
- aj silu, aj život, aj všetko, čo to tam spomína.
- Pretože my sme pokrstení a tým, že sme pokrstení, sme
- ako keby druhý Kristus je. Každý kresťan je
- vštepený do Krista. Takže my tú jednotu s Bohom by sme mali
- vytvárať.
- A kde sa vytvára jednota s Bohom v nás?
- Istotne to nebude v ruke alebo v uchu, ale vnútri.
- Tam náš ten vnútorný svet
- by mal byť zjednotený s Bohom. My sme si už povedali, že tam je
- vlastne vnútorný vesmír a je veľmi dobré a
- správne, keď ja viem narábať s tými myšlienkami,
- túžbami,
- emóciami, víziami, čo mám vnútri.
- A keď to urobím, tá práca na sebe, keď je taká, že
- ja až objímem Boha a idem s ním.
- A vtedy máme silu na pomoc tomuto svetu.
- Takže tento proces, to zjednotenie vnútri sa deje cez
- svedomie, cez modlitbu, cez písmo, cez
- sviatosti, cez vyťovanie svedomia.
- To sú všetko prostriedky
- na to, aby ja som sa zjednotil s Bohom.
- A myslím si, že máme aj veľký, veľké postavy aj
- v našom národe, ktoré to nám ukázali, že sa to dá.
- Máme nových blahoslavených.
- Máme Titusa Zemana, máme Zdenku, blahoslavenú Anku a
- iných.
- A ja by som dneska ešte veľmi rád pripomenul jedného kňaza,
- ktorý má práve v tomto čase výročie, pretože bude
- šesťdesiatpäť rokov od jeho mučeníckej smrti.
- Je to Alfons Paulen,
- ktorý sa narodil v Malých Bečanoch
- v roku 1913. Potom
- študoval ako chlapec, potom jeho mama,
- ktorá sa oň veľmi starala, chcela mať z neho kňaza a ktorá
- si ho vymodlila v Mariankele na Puti, ho dala na
- štúdia do kláštora pod Znievom. Keď to skončil,
- prebudilo sa v ňom povolanie. Jeho bratanec bol salezián,
- a teda Václav Anton,
- a jednoducho nestal sa saleziánom v tom
- čase, ale bol vysvätený za kňaza, lebo študoval v
- Trnave v tridsiatom šiestom.
- A viete, o ňom sú také zaujímavé svedectvá,
- že to zjednotenie s
- Bohom vnútri
- istotne mal. Žije ešte jedna pani Šulekove
- pri Leopoldove, ktorej vydá, ktorá vydala svedectvo, že
- bol, mal veľmi dobrý vzťah k ľuďom, k mládeži, že keď
- videl tam bezdomovca, že ho pozval na faru
- a keď videl, aký je otherený a nemá v čom chodiť,
- tak mu doslova dal svoje
- nohavice.
- A trikrát to urobil s rôznymi. A tá mama, keď
- prosila, aby mu poslala ďalšie nohavice, mu odpísala: „Čo robíš
- ty s tými nohavicami? Čo tam máte psy, čo ti to
- terhajú?“ V takom duchu nejakom to mohlo byť.
- No a on to rozdával. A viete, čo sa vám
- stalo, keď bol v kolpachoch?
- Teraz je to Banský Studenec pri Banskej Štiavnici.
- Počas vojny tam pôsobil.
- Dolu v Banskej Štiavnici bolo gestapo.
- On bol farárom v tej dedine
- a hore
- nad dedinou bolo tisíc päťsto partizánov.
- A on svojím jednáním, svojím prístupom aj k tým
- partizánom, aj k tým Nemcom vedel to tak
- tam zmieriť, že jednoducho
- dostal čestné občianstvo teraz v týchto posledných rokoch,
- ale aj v kronike z tých čias je napísané, že bolo to niečo
- výnimočné, akú mal autoritu, akú mal dobrotu v sebe
- a že sa stávalo, že dole bol ten
- veliteľ partizánov aj s manželkou a deťmi
- a hore na vrchu veliteľ gestapa. A on to
- dokázal ukryť, oddeliť, akosi komunikovať
- s nimi a videli tú jeho dobrotu.
- Ale ten vrchol, dá sa povedať jeho života, tá snudná
- jednota s Bohom sa prejavila,
- keď prišiel do Šenkvíc v štyridsiatom siedmom a
- začal hneď duchovnú obnovu a objednával
- časopisy. Podelil všetkých tých ľudí do spolkov, do
- mariánskych družín.
- A
- to, čo mal v srdci, to Božie kráľovstvo chcel,
- aby sa prenieslo aj
- na nich.
- A Titus Zeman, ktorý bol neďaleko v Trnave v tom čase a
- v štyridsiatom šiestom, keď už tak akosi tie kríže dal
- naspäť a vyvolalo to v celom, v celom
- národe takú, taký protest
- a písali listy, ale z tej školy ho vyhodili, tak
- ujal sa ho práve tento Alfons Pavlen.
- Už ho sledovala ŠtB, tohto Titusa, pretože niečo
- mimoriadne urobil proti mocenskej sile.
- Viete,
- ten kňaz Alfons sa nebál prijať ho tam a
- dokonca sa nebál vytvoriť sieť,
- kde skrývali tých kňazov, na ktorých už boli zatýkače,
- ktorí chceli prejsť do Talianska, aby mohli
- tam pôsobiť. On to vytvoril. Nebál sa.
- No vieme, ako to dopadlo, že prvá výprava Titusa bola dobrá
- aj druhá, ale tretia sa nevydarila.
- Začali ich mlátiť a nakoniec vyšlo najavo, kde sa
- skrývali niektorí z nich. Vyšlo meno Alfons Pavlen.
- Zatvorili ho, mučili
- jeho rodinu, preniesli, previezli na Moravu.
- Proste niečo strašné sa robilo aj s ich rodinou.
- Ale on vydržal.
- A ten záver jeho života je skutočne mučenický,
- pretože v Mírove najprv ho dali do
- cely s vrahom. Tak to tam robili, aby tí
- vrahovia tlačili na týchto kňazov.
- Ale keď zbadali bachari, že kňazi pôsobia
- pozitívne, že vrahovia sa obrácajú, spovedajú, tak
- ich hodili dokopy.
- Alfons Pavlen bol chorľavý, mal problémy s
- ledvinami, ale to akosi u tých
- bacharov nehralo rolu. Hodili ho na samotku, na tvrdý betón do
- chladu, tak chytil záchvat. Bol by už tam zomrel,
- ale búchal na dvere. Previezli ho na tú celu, kde bol
- Titus aj don Santner.
- No
- a keď to neprestávalo, tak dovolili, aby ho Titus preniesol na
- ošetrovňu. Cestou sa vyspovedal Alfons,
- dokonca zložil sľuby
- reholné. V takej ťažkej situácii.
- Nechal ho tam večer na tej ošetrovni s tým, že
- pôjde rýchlo do nemocnice, ale oni
- čakali a na druhý deň prišla sanitka okolo
- ôsmej, ale osem hodín ho vozili
- po Morave a zomrel v sanitke.
- Takže máme tiež ďalšieho mučeníka.
- Myslím si aj adepta na blahorečenie úžasného
- človeka. A teraz sa spýtajme naspäť, ako to, že to
- dokázal?
- No práve bez toho zjednotenia sa s Bohom
- vnútri by to nebol urobil. Nebol by to dokázal.
- A Pán Ježiš nám o tom hovorí, že aj tá jeho sila, to všetko,
- čo robil,
- že vyvíja
- zo zjednotenia s Bohom. On bol Boh, samozrejme, Pán
- Ježiš
- božskú prirodzenosť mal, ale zároveň poukázal pred tými ľuďmi, že
- tak je zjednotený s Bohom Otcom a s Duchom Svätým, že môže
- konať tieto veľké veci.
- Myslím si, že každý, kto je tak zjednotený s Bohom v
- Duchu Svätom, môže urobiť pre tento svet niečo úžasné.
- Alfons Pavlen je toho svedkom.
- A teraz je troška rad na nás, však? Lebo je dobré počuť
- Božie slovo, ale je veľmi dôležité aj nasledovať
- Pána Ježiša a
- aj synody, aj včerajší Svätý Otec hovorí, že
- riešenie pre tento svet je práve v krste,
- ktorý sme my dostali a stadiaľ je tá Božia sila z toho
- zjednotenia s Bohom, ktorá môže pomôcť druhým.
- Je to ešte troška tajomstvo, ale musíme do toho vojsť, pretože ak
- máme to riešenie my v nás vďaka krstu, spojeniu s Bohom,
- tak je tu riešenie.
- No a na záver teda chcem ešte tak pozvať tých,
- ktorí by chceli viacej sa dozvedieť o Alfonsovi, o
- don Alfonsovi Pavlenovi. Tak v sobotu
- bude veľká slávnosť. Mala byť o desiatej v
- Šenkviciach, ale otec biskup Halko je na
- pohrebe pátera Aquinasa,
- ďalšieho vynikajúceho kňaza, ktorý bol takisto zjednotený s Bohom.
- Ale tá slávnosť teda v tých Šenkviciach bude o šestnástej
- hodine. Tak tešíme sa na stretnutia.
- Pestujme to zjednotenie s Bohom. Pochválený buď Ježiš
- Kristus.
- Na veky amen.
- [hudba]






