Mohlo by vás zaujímať:
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
SVÄTÉ OMŠE
PÚŤ K MATKE BOŽEJ, NITRA - KALVÁRIA
16.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA (5.4.2019)
Piatok po 4. pôstnej nedeli, káže Mons. Jozef Haľko.
Piatok po 4. pôstnej nedeli, káže Mons. Jozef Haľko.
Prepis videa
Pán s vami. I s duchom tvojim.
Čítanie zo Svätého
evanjelia podľa Jána. Sláva tebe,
- Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo Svätého
- evanjelia podľa Jána. Sláva tebe,
- Pane.
- Ježiš chodil po Galilei. Nechcel ísť do Judey, lebo Židia ho
- chceli zabiť.
- Boli však blízko židovské sviatky stánkov.
- Ale keď jeho bratia odišli na sviatky, išiel aj on.
- No nie verejne, lež akoby potajomky.
- Tu niektorí Jeruzalemčania hovorili:
- „Nie je to ten, čo ho chcú zabiť? Pozrite, hovorí
- verejne a nič mu nevravia.
- Vari sa už aj poprední muži presvedčili, že on je
- Mesiáš?
- Lenže o tomto vieme, odkiaľ je. Ale keď príde Mesiáš,
- nik nebude vedieť, odkiaľ je."
- A Ježiš učil v chráme a zvolal:
- „Aj ma poznáte, aj odkiaľ som, viete.
- A neprišiel som sám od seba, ale pravdivý je ten, ktorý ma
- poslal a vy ho nepoznáte.
- Ja ho poznám, lebo som od neho a on ma
- poslal."
- Preto ho chceli chytiť, ale nik nepoložil naň ruky,
- lebo ešte neprišla jeho hodina.
- Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe,
- Kriste.
- Drahí bratia a sestry.
- Základným motívom práve prečítaného evanjelia
- je snaha určitej skupiny Ježišových
- súčasníkov
- o to, aby mu siahli na život,
- aby ho zabili.
- Prečo ho chceli zabiť?
- Preto, lebo ho chceli umlčať.
- A prečo ho chceli umlčať?
- Pretože vnímali, vedeli, videli,
- že jeho slovo má moc.
- Veď si môžeme spomenúť na otázku, ktorú si
- kládli Ježišovi poslucháči.
- Aké to je slovo, ktoré hlása tento Ježiš z Nazareta?
- Slovo, ktoré má moc.
- A slovo, ktoré má moc jednoducho
- skupina
- Židov, Ježišových súčasníkov chceli
- umlčať.
- Hneď by sa nám na prvý pohľad mohlo zdať, že hovoríme o
- historických veciach, že akoby sa toto mohlo
- týkať našej súčasnosti.
- Nuž vždy vtedy,
- keď chceme umlčať hlas nášho svedomia,
- hlas nášho svedomia, ktoré je formované
- a inšpirované čítaním zo Svätého písma.
- Keď počujeme Božie slovo a svedomie nám signalizuje:
- „Človeče,
- toto je o tebe.
- Človeče, veď to vystihuje teba. Človeče,
- veď to vystihuje tvoje zmýšľanie, tvoje
- spôsoby, tvoje postupy, tvoje rozhodovanie."
- V tom je živé slovo živé, že tne
- niekedy do živého. Alebo vyjadrime to
- jemnejšie: zasahuje do živého.
- A zasahuje do živého preto, že mocné Božie slovo sa
- stretlo v našej duši
- s tým, čo by sme hádam počítačovou terminológiou
- mohli
- nazvať citlivé pole.
- To je tá časť na obrazovke, na ktorú keď
- kliknem, keď sa jej dotknem na dotykovej obrazovke,
- tak sa
- zrazu spustí nejaký proces. Závisí od toho,
- na čo siahnem, čoho sa dotknem.
- A niekedy to Božie slovo ma tu môže sa dotkne tej citlivej
- vrstvy môjho srdca, môjho svedomia.
- A čosi sa spúšťa. Nejaký proces, ktorý je,
- ako keby sme stáli na výhybke.
- Alebo to pripustíme a uznáme, že
- to Božie slovo ma usvedčilo z niečoho, za čo sa mám
- kajať, čo mám
- ako impulz pre pokánie.
- Alebo to slovo v sebe zabijem, zahluším a
- zdôvodním si, prečo sa to nemôže týkať mňa.
- Zdôvodním si, aké sú okolnosti, aký je môj stav,
- aké sú moje východiská, pre ktoré sa tie
- prípadné výčitky svedomia práve mňa týkať
- nemôžu.
- Preto je veľmi dôležité byť otvorený Duchu Svätému,
- lebo Duch Svätý nás posväcuje aj pre počúvanie
- Ježišovho hlasu v Božom slove.
- A Ježišov hlas v Božom slove nám v týchto dňoch
- veľkopostnej prípravy okrem iného hovorí:
- „Robte pokánie." Hovorí to Ježiš.
- Hovorí to Ján Krstiteľ. Hovorili to
- potom Ježišovi učeníci, apoštoli, vyslanci.
- Robte pokánie. Dovolíme Ježišovi, aby v
- nás toto jeho slovo prežilo? Alebo Ježiša
- aj tieto jeho slová v sebe zadusíme, zabijeme,
- umlčíme?
- A tak, drahí bratia a sestry, s blížiacou sa Veľkou nocou je dôležité
- pripomenúť, že Takú našu osobnú Veľkú
- noc,
- keď Ježiš nie, nie je zabitý, ale zmŕtvychvstalý a
- víťazný, zažijeme vtedy,
- keď vyhľadáme spovedníka
- a zasiahnutí do živého
- živým Božím slovom vyznáme svoje hriechy
- s úprimnou ľútosťou.
- Úprimná ľútosť znamená čo? Niekto by si hádam mohol predstaviť,
- že čím to bude emocionálnejšie, čím viac v tom bude
- plaču, čím viac v tom bude, é, takého
- viditeľného, počuteľného, zjavného
- pokánia, tak vtedy je to úprimná ľútosť.
- Isteže
- hlboká ľútosť nad vlastnými hriechmi môže ísť aj s
- citovými prejavmi a sú prirodzene ľudské, ak nie sú
- umelé.
- Ale čo je veľmi dôležité na tom úprimnom
- pokání a konkrétne na úprimnej ľútosti sú dve
- veci.
- Že uznávam, že v budúcnosti,
- že uznávam, že v minulosti som objektívne,
- skutočne, skutočne ja, skutočne osobne ja urobil
- niečo zlé, naozaj zlé, naozaj ja, naozaj
- zlé. Pane, pred tebou to vyznávam a
- ľutujem.
- Aby táto ľútosť ale bola naozaj úplná, je tu ešte tá druhá
- časť úprimnej ľútosti a tá sa týka
- budúcnosti. A síce v tom zmysle, že si dávam
- predsavzatie, že to, čo som v minulosti uznal ako svoj
- osobný skutočný hriech, v budúcnosti už
- konať nechcem.
- Čiže ľutujem svoj hriech ako hriech, a preto si
- dávam predsavzatie, sľubujem, že urobím naozaj všetko pre
- to, aby sa ten hriech v budúcnosti už
- nezopakoval.
- Predstavme si, že by prišlo dieťa k rodičovi:
- „Mamička a otecko, odpusť mi, že som urobil
- to, čo si mi zakázal, zakázala.“ A rodič povie:
- „Dobre, ja ti odpustím, ale sľúb mi, že to už nikdy neurobíš.“ A predstavme
- si, že by dieťa povedalo: „Ale to zas nie. Urobím.
- Prečo nie?“ Mohol by rodič úplne
- odpustiť bez toho, aby k tomu niečo dodal?
- Mohol by rodič, mohlo by sa rodičovské odpustenie v
- plnej miere rozvinúť v tom dieťati, keby to
- dieťa nemalo vnútornú ochotu urobiť
- všetko, čo je v jeho silách pre to, aby sa ten hriech nezopakoval?
- Preto je veľmi dôležité v týchto dňoch vedieť, že k tomu, aby človek mohol
- dostať naozaj rozhrešenie a aby účinky
- rozhrešenia priniesli v človeku dobré duchovné ovocie,
- je dôležité urobiť ten reštart. „Pane, ľutujem, čo som
- urobil a v budúcnosti to už robiť nechcem.“ Veľmi
- dôležité je to večerné spätovanie svedomia.
- Keď hovoríme Pánu Ježišovi, tomu Božiemu oku, ktoré nás
- videlo celý deň, tej Božej kamere, ktorá nás
- sledovala láskyplynným, ale veľmi pravdivým,
- pravdivým a pritom veľmi láskyplynným pohľadom celý deň, keď si
- večer zrekapitulujeme to, akí sme boli, aké boli naše
- reči, slová, skutky, rozhodnutia,
- rozhovory a tak ďalej.
- Je to nie pesimistická, ale optimistická správa,
- že keď sa kňaz pomodlí a povie:
- „Ja ťa rozhrešujem od tvojich hriechov v mene Otca i Syna i Ducha
- Svätého,“ tak sme očistení, reštartovaní
- na to, aby sme pod Božím impulzom pokračovali
- na ceste s ľahkosťou tých,
- ktorí vedia, že ich Boh nekonečne milosrdný a láskavý
- očisťuje. V spovedniciach na celom
- Slovensku, vo všetkých dekanátoch, farnostiach, kostoloch čakajú v
- týchto dňoch spovedníci v
- rozšírenej
- časovej výmere práve preto, aby všetkým, ktorí sa chcú zmieriť s
- Bohom a ktorí chcú dovoliť Ježišovi, aby v nich žil čo
- najplnšie, aby im mohli dať rozhrešenie a povedať:
- „Choď v pokoji, Boh ti odpustil.“ To sú krásne slová,
- ktoré napĺňajú náš život svetlom, ktoré
- sa nestráca. Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus.
- Naveky.
- Amen.
- [hudba]






