SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
05.04.2019
10:52 min.
Titulky od AI
Zobrazené 986x

Z PRAMEŇA (5.4.2019)

Piatok po 4. pôstnej nedeli, káže Mons. Jozef Haľko.

Piatok po 4. pôstnej nedeli, káže Mons. Jozef Haľko.

Prepis videa

cca 6 min čítania • 1118 slov

Pán s vami. I s duchom tvojim.
Čítanie zo Svätého
evanjelia podľa Jána. Sláva tebe,


  • Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo Svätého
  • evanjelia podľa Jána. Sláva tebe,
  • Pane.
  • Ježiš chodil po Galilei. Nechcel ísť do Judey, lebo Židia ho
  • chceli zabiť.
  • Boli však blízko židovské sviatky stánkov.
  • Ale keď jeho bratia odišli na sviatky, išiel aj on.
  • No nie verejne, lež akoby potajomky.
  • Tu niektorí Jeruzalemčania hovorili:
  • „Nie je to ten, čo ho chcú zabiť? Pozrite, hovorí
  • verejne a nič mu nevravia.
  • Vari sa už aj poprední muži presvedčili, že on je
  • Mesiáš?
  • Lenže o tomto vieme, odkiaľ je. Ale keď príde Mesiáš,
  • nik nebude vedieť, odkiaľ je."
  • A Ježiš učil v chráme a zvolal:
  • „Aj ma poznáte, aj odkiaľ som, viete.
  • A neprišiel som sám od seba, ale pravdivý je ten, ktorý ma
  • poslal a vy ho nepoznáte.
  • Ja ho poznám, lebo som od neho a on ma
  • poslal."
  • Preto ho chceli chytiť, ale nik nepoložil naň ruky,
  • lebo ešte neprišla jeho hodina.
  • Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe,
  • Kriste.
  • Drahí bratia a sestry.
  • Základným motívom práve prečítaného evanjelia
  • je snaha určitej skupiny Ježišových
  • súčasníkov
  • o to, aby mu siahli na život,
  • aby ho zabili.
  • Prečo ho chceli zabiť?
  • Preto, lebo ho chceli umlčať.
  • A prečo ho chceli umlčať?
  • Pretože vnímali, vedeli, videli,
  • že jeho slovo má moc.
  • Veď si môžeme spomenúť na otázku, ktorú si
  • kládli Ježišovi poslucháči.
  • Aké to je slovo, ktoré hlása tento Ježiš z Nazareta?
  • Slovo, ktoré má moc.
  • A slovo, ktoré má moc jednoducho
  • skupina
  • Židov, Ježišových súčasníkov chceli
  • umlčať.
  • Hneď by sa nám na prvý pohľad mohlo zdať, že hovoríme o
  • historických veciach, že akoby sa toto mohlo
  • týkať našej súčasnosti.
  • Nuž vždy vtedy,
  • keď chceme umlčať hlas nášho svedomia,
  • hlas nášho svedomia, ktoré je formované
  • a inšpirované čítaním zo Svätého písma.
  • Keď počujeme Božie slovo a svedomie nám signalizuje:
  • „Človeče,
  • toto je o tebe.
  • Človeče, veď to vystihuje teba. Človeče,
  • veď to vystihuje tvoje zmýšľanie, tvoje
  • spôsoby, tvoje postupy, tvoje rozhodovanie."
  • V tom je živé slovo živé, že tne
  • niekedy do živého. Alebo vyjadrime to
  • jemnejšie: zasahuje do živého.
  • A zasahuje do živého preto, že mocné Božie slovo sa
  • stretlo v našej duši
  • s tým, čo by sme hádam počítačovou terminológiou
  • mohli
  • nazvať citlivé pole.
  • To je tá časť na obrazovke, na ktorú keď
  • kliknem, keď sa jej dotknem na dotykovej obrazovke,
  • tak sa
  • zrazu spustí nejaký proces. Závisí od toho,
  • na čo siahnem, čoho sa dotknem.
  • A niekedy to Božie slovo ma tu môže sa dotkne tej citlivej
  • vrstvy môjho srdca, môjho svedomia.
  • A čosi sa spúšťa. Nejaký proces, ktorý je,
  • ako keby sme stáli na výhybke.
  • Alebo to pripustíme a uznáme, že
  • to Božie slovo ma usvedčilo z niečoho, za čo sa mám
  • kajať, čo mám
  • ako impulz pre pokánie.
  • Alebo to slovo v sebe zabijem, zahluším a
  • zdôvodním si, prečo sa to nemôže týkať mňa.
  • Zdôvodním si, aké sú okolnosti, aký je môj stav,
  • aké sú moje východiská, pre ktoré sa tie
  • prípadné výčitky svedomia práve mňa týkať
  • nemôžu.
  • Preto je veľmi dôležité byť otvorený Duchu Svätému,
  • lebo Duch Svätý nás posväcuje aj pre počúvanie
  • Ježišovho hlasu v Božom slove.
  • A Ježišov hlas v Božom slove nám v týchto dňoch
  • veľkopostnej prípravy okrem iného hovorí:
  • „Robte pokánie." Hovorí to Ježiš.
  • Hovorí to Ján Krstiteľ. Hovorili to
  • potom Ježišovi učeníci, apoštoli, vyslanci.
  • Robte pokánie. Dovolíme Ježišovi, aby v
  • nás toto jeho slovo prežilo? Alebo Ježiša
  • aj tieto jeho slová v sebe zadusíme, zabijeme,
  • umlčíme?
  • A tak, drahí bratia a sestry, s blížiacou sa Veľkou nocou je dôležité
  • pripomenúť, že Takú našu osobnú Veľkú
  • noc,
  • keď Ježiš nie, nie je zabitý, ale zmŕtvychvstalý a
  • víťazný, zažijeme vtedy,
  • keď vyhľadáme spovedníka
  • a zasiahnutí do živého
  • živým Božím slovom vyznáme svoje hriechy
  • s úprimnou ľútosťou.
  • Úprimná ľútosť znamená čo? Niekto by si hádam mohol predstaviť,
  • že čím to bude emocionálnejšie, čím viac v tom bude
  • plaču, čím viac v tom bude, é, takého
  • viditeľného, počuteľného, zjavného
  • pokánia, tak vtedy je to úprimná ľútosť.
  • Isteže
  • hlboká ľútosť nad vlastnými hriechmi môže ísť aj s
  • citovými prejavmi a sú prirodzene ľudské, ak nie sú
  • umelé.
  • Ale čo je veľmi dôležité na tom úprimnom
  • pokání a konkrétne na úprimnej ľútosti sú dve
  • veci.
  • Že uznávam, že v budúcnosti,
  • že uznávam, že v minulosti som objektívne,
  • skutočne, skutočne ja, skutočne osobne ja urobil
  • niečo zlé, naozaj zlé, naozaj ja, naozaj
  • zlé. Pane, pred tebou to vyznávam a
  • ľutujem.
  • Aby táto ľútosť ale bola naozaj úplná, je tu ešte tá druhá
  • časť úprimnej ľútosti a tá sa týka
  • budúcnosti. A síce v tom zmysle, že si dávam
  • predsavzatie, že to, čo som v minulosti uznal ako svoj
  • osobný skutočný hriech, v budúcnosti už
  • konať nechcem.
  • Čiže ľutujem svoj hriech ako hriech, a preto si
  • dávam predsavzatie, sľubujem, že urobím naozaj všetko pre
  • to, aby sa ten hriech v budúcnosti už
  • nezopakoval.
  • Predstavme si, že by prišlo dieťa k rodičovi:
  • „Mamička a otecko, odpusť mi, že som urobil
  • to, čo si mi zakázal, zakázala.“ A rodič povie:
  • „Dobre, ja ti odpustím, ale sľúb mi, že to už nikdy neurobíš.“ A predstavme
  • si, že by dieťa povedalo: „Ale to zas nie. Urobím.
  • Prečo nie?“ Mohol by rodič úplne
  • odpustiť bez toho, aby k tomu niečo dodal?
  • Mohol by rodič, mohlo by sa rodičovské odpustenie v
  • plnej miere rozvinúť v tom dieťati, keby to
  • dieťa nemalo vnútornú ochotu urobiť
  • všetko, čo je v jeho silách pre to, aby sa ten hriech nezopakoval?
  • Preto je veľmi dôležité v týchto dňoch vedieť, že k tomu, aby človek mohol
  • dostať naozaj rozhrešenie a aby účinky
  • rozhrešenia priniesli v človeku dobré duchovné ovocie,
  • je dôležité urobiť ten reštart. „Pane, ľutujem, čo som
  • urobil a v budúcnosti to už robiť nechcem.“ Veľmi
  • dôležité je to večerné spätovanie svedomia.
  • Keď hovoríme Pánu Ježišovi, tomu Božiemu oku, ktoré nás
  • videlo celý deň, tej Božej kamere, ktorá nás
  • sledovala láskyplynným, ale veľmi pravdivým,
  • pravdivým a pritom veľmi láskyplynným pohľadom celý deň, keď si
  • večer zrekapitulujeme to, akí sme boli, aké boli naše
  • reči, slová, skutky, rozhodnutia,
  • rozhovory a tak ďalej.
  • Je to nie pesimistická, ale optimistická správa,
  • že keď sa kňaz pomodlí a povie:
  • „Ja ťa rozhrešujem od tvojich hriechov v mene Otca i Syna i Ducha
  • Svätého,“ tak sme očistení, reštartovaní
  • na to, aby sme pod Božím impulzom pokračovali
  • na ceste s ľahkosťou tých,
  • ktorí vedia, že ich Boh nekonečne milosrdný a láskavý
  • očisťuje. V spovedniciach na celom
  • Slovensku, vo všetkých dekanátoch, farnostiach, kostoloch čakajú v
  • týchto dňoch spovedníci v
  • rozšírenej
  • časovej výmere práve preto, aby všetkým, ktorí sa chcú zmieriť s
  • Bohom a ktorí chcú dovoliť Ježišovi, aby v nich žil čo
  • najplnšie, aby im mohli dať rozhrešenie a povedať:
  • „Choď v pokoji, Boh ti odpustil.“ To sú krásne slová,
  • ktoré napĺňajú náš život svetlom, ktoré
  • sa nestráca. Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus.
  • Naveky.
  • Amen.
  • [hudba]
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Reklamní partneri