SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
19.08.2021
14:04 min.
Titulky od AI
Zobrazené 348x

POZVANIE BOŽIEHO ĽUDU NA SVADBU

káže dp. Peter Repko

štvrtok 20. týždňa v Cezročnom období

Prepis videa

cca 8 min čítania • 1516 slov

(Hudba)
Čítanie z knihy Sudcov.
Prišiel Pánov duch,


  • (Hudba)
  • Čítanie z knihy Sudcov.
  • Prišiel Pánov duch, zostúpil na Jefteho a on prešiel cez
  • Galád a Manasesa. Prišiel do galádzkej Masvy a
  • odtiaľ k Amončanom.
  • A urobil Pánovi takýto sľub:
  • Ak vydáš Amončanov do mojich rúk, potom obetujem Pánovi
  • ako zápalnú obetu toho, kto mi prvý vyjde v ústrety
  • z dverí môjho domu, keď sa budem v pokoji vracať od
  • Amončanov.
  • Jefte vytiahol proti Amončanom, bojoval s nimi a
  • Pán ich vydal do jeho rúk.
  • Bil ich od Aroera, až ako sa ide do Monita, dvadsať
  • miest a až po Abel-Charmim. Bola to veľká
  • porážka.
  • Takto synovia Izraela pokorili Amončanov.
  • A keď sa Jefte vracal domov do Masvy,
  • vyšla mu v ústrety s bubienkami a tancom jediná
  • dcéra. Iné deti ani nemal.
  • Keď ju zbadal, roztrhol si šaty a zvolal:
  • "Ach, dcéra moja, ty si ma zničila.
  • Práve ty ma musíš priviesť do nešťastia.
  • Ja som dal slovo Pánovi a porušiť ho nemôžem."
  • Ona mu odpovedala:
  • "Otče môj, keď si dal Pánovi slovo, splň, čo si sľúbil,
  • lebo Pán ti doprial pomstu a víťazstvo nad tvojimi
  • nepriateľmi Amončanmi."
  • Potom poprosila otca: "Len jedno mi prosím
  • dovoľ. Nechaj mi ešte dva mesiace.
  • Pôjdem na hory a oplačem so svojimi priateľkami svoje
  • panenstvo."
  • On jej odvetil: "Choď!" A prepustil ju na dva
  • mesiace.
  • Potom so svojimi priateľkami odišla a na horách
  • opľakávala svoje panenstvo.
  • O dva mesiace sa vrátila k svojmu otcovi a on
  • splnil svoj sľub.
  • Počuli sme Božie slovo
  • Bohu vďaka.
  • Hľa, prichádzam, Pane, chcem plniť tvoju vôľu.
  • Hľa, prichádzam, Pane, chcem plniť tvoju vôľu.
  • Blážený človek, čo v Pána skladá dôveru a nevšíma si
  • pyšných ani náchylných klamať.
  • Hľa, prichádzam, Pane, chcem plniť tvoju
  • vôľu.
  • Obety a dary si nepraješ, lež uši si mi otvoril.
  • Nežiadaš žertvu ani obetu zmierenia.
  • Preto som povedal: Hľa, prichádzam.
  • Hľa, prichádzam, Pane, chcem plniť tvoju
  • vôľu.
  • Vo Zvitku knih je napísané o mne, že mám plniť tvoju
  • vôľu. A to chcem, Bože môj, hlboko v srdci
  • mám tvoj zákon.
  • Hľa, prichádzam, Pane, chcem plniť tvoju
  • vôľu.
  • Ohlasujem tvoju spravodlivosť vo veľkom zhromaždení.
  • Svojim perám hovoriť nebránim. Pane, ty to vieš.
  • Hľa, prichádzam, Pane, chcem plniť tvoju
  • vôľu.
  • Aleluja, aleluja.
  • Aleluja, aleluja.
  • Nezatvrdzujte dnes svoje srdcia, ale počúvajte Pánov
  • hlas.
  • Aleluja, aleluja.
  • Pán s vami.
  • I s duchom tvojím.
  • Čítanie zo Svätého evanielia podľa Matúša.
  • Sláva tebe, Pane.
  • Ježiš znova hovoril veľkňazom a starším ľudu v
  • podobenstvách: "Nebeské kráľovstvo sa podobá
  • kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi.
  • Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu,
  • ale oni nechceli ísť.
  • Znova poslal iných sluhov s odkazom: "Povedzte pozvaným:
  • Hostinu som už prichystal, voli a krvný dobytok sú pozabíjané
  • a všetko je pripravené. Poďte na svadbu."
  • Ale oni na to nedbali a odišli, jeden na svoje pole,
  • iný za svojím obchodom.
  • Ostatní jeho sluhov pochytali, potupili a zabili.
  • Kráľ sa rozhneval, poslal svoje vojská, vrahov
  • zahubil a ich mesto podpálil.
  • Potom povedal svojim sluhom: "Svadba je pripravená,
  • ale pozvaní jej neboli hodní. Choďte preto na
  • rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na
  • svadbu."
  • Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli,
  • zlých aj dobrých a svadobná sieň sa naplnila
  • hosťami.
  • Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí,
  • zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného
  • odevu. Povedal mu: "Priateľu, ako si sem mohol
  • vojsť bez svadobného odevu?"
  • On onemel.
  • To kráľ povedal sluhom: "Zviažte mu nohy i
  • ruky a vyhoďte ho von do tmy. Tam bude plač
  • a škrípanie zubami.
  • Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených."
  • Počuli sme slovo Pánovo
  • Chvála tebe, Kriste.
  • (vibračná tón)
  • V rámci čítania Matúšovho evanielia, ktoré
  • čítame po tieto dni vo všetkých dňoch, sa dostávame pomaly k
  • záveru hmm, toho Matúšovho príbehu
  • o Ježišovi. A tieto udalosti,
  • polemiky medzi Ježišom a farizejmi, zákonníkmi sa
  • odohrávajú práve počas Veľkého týždňa.Ktorý Ježiš
  • prežíva v Jeruzaleme, teda medzi Ježišovym
  • slávnostným vstupom do Jeruzalema a jeho smrťou,
  • keď sa ho snažia podchytiť,
  • vrečí, aby ho mali z čoho obžalovať, ale vždy to skončí len
  • tým, že stíchnu, pretože Ježiš
  • hovorí o nich a oni pochopia, že hovorí o nich
  • samých. Poznáme to aj z tej vlastnej skúsenosti,
  • že ak chceme niekoho upozorniť na chybu,
  • tak najskôr sa to snažíme povedať tak pekne, nejak
  • pekne to obaliť, do čohosi tak decentne, aby to ten
  • dotyčný pochopil. No ale ak nepochopí, tak potom sme
  • nútení to povedať priamo.
  • Toto podobenstvo o tej svadobnej hostine je zaujímavé
  • tým, že zobrazuje nielen tú históriu
  • židovského národa, ale to podobenstvo je takým výhľadom
  • do budúcnosti, že čo bude čakať
  • apoštolov, čo bude čakať prvú Cirkev?
  • Samozrejme s výhľadom aj teda, keď sa tie dvere zatvoria, teda
  • toho konca sveta.
  • Pan Ježiš hovorí kúsok predtým v
  • Matušovom evanjeliu podobenstvo o
  • majiteľovi vinice, ktorého syna zabili.
  • No a teraz
  • tento syn vlastne vystupuje ako ženich v tom podobenstve, ktoré
  • sme čítali dnes. A tá svadba je pekným
  • obrazom tej našej lásky k Bohu. Vieme, že keď
  • je svadba, tak tí snúbenci sa
  • jeden druhému dávajú, stávajú darom
  • práve vďaka láske.
  • No aj Boh nám sa dáva ako dar,
  • ale zas ako pri manželstve je potrebný súhlas obidvoch ženicha
  • aj nevesty. Nestačí, že jeden súhlasí, s tým manželstvom musia
  • súhlasiť obaja. Tak rovnako aj my, ak chceme mať s Bohom ten
  • vzťah plnohodnotný, tak je potrebné, aby sme sa aj my
  • celí Bohu odovzdali. Dnes častokrát vidíme,
  • že áno, Boh sa nám ponúka, Jeho láska
  • sa nám ponúka, ale my akoby sme nechceli, netúžili tú
  • lásku Bohu opätovať.
  • Kráľ pozval sluhov, aby zavolali pozvaných, teda
  • ten izraelský národ je tí pozvaní, tí sluhovia, ktorí
  • tých pozvaných pozývajú, to sú práve tí starozákonní
  • proroci, ktorí upozorňovali Izraelitom na tie
  • chyby, vyzývali ich k obráteniu, k zmene svojho postoja.
  • Ale ten starozákonný ľud ich počúvať
  • nechcel. Nemali tých prorokov radi, lebo prehovorili do
  • srdca,
  • predpovedali nešťastie častokrát aj sami tí proroci,
  • častokrát nešťastne skončili.
  • Potom je tá druhá várka tých služobníkov,
  • ktorých kráľ posiela
  • A to je to druhé pozvanie židovského národa.
  • Keď apoštoli po Pánovom na nebes vstúpení
  • hlásali evanjelium ako prvé Židom.
  • Až potom sa obrátili k pohanom, keď ich Židia odmietli.
  • A vieme, že apoštoli boli medzi Židmi rovnako
  • ako proroci v časoch Starého zákona, keď ten vyvolený ľud sa
  • radšej zaoberal tými svojimi poľami alebo
  • obchodmi.
  • No a
  • potom
  • máme ten okamih, keď sa kráľ nahneval, keď
  • prikázal vyjsť na rázcestie a zhromaždiť všetkých.
  • Vieme, že bolo v roku sedemdesiat, bol Jeruzalem
  • spustošený. A to bol ten okamih, kedy apoštoli, aj tá
  • ďalšia generácia už poapoštolská, pochopili, že je
  • potrebné vyjsť na tie rázcestia a zhromaždiť všetkých.
  • Teda zhromaždili tých zlých aj dobrých.
  • To naznačuje aj tie dejiny cirkvi, že nemôžeme si
  • namýšľať, že my sme nejakí dokonalí len za to,
  • kresťania. Máme svoje chyby, máme svoje nedokonalosti. Nedokonalosti.
  • Preto máme aj sviatosť zmierenia, ku ktorej pristupujeme.
  • Ale dôležitý je ten náš svadobný odev No
  • a potom, keď vstupuje do miestnosti ten kráľ a
  • náznak konca sveta. Potom nasleduje taká krátka
  • epizódka medzi kráľom a hosťom, ktorý nemal
  • svadobný odev.
  • Samozrejme, že nemôžeme si zakladať iba na nejakej
  • vonkajškovosti,
  • pretože potom
  • aj ten náš náboženský život je len nejaké obradnictvo
  • bez akéhosi vnútorného rozmeru. Ale vieme, že aj to
  • oblečenie je prejavom úcty. Teda ak
  • ideme kdesi na svadbu, tak
  • ideme tam v obleku alebo ženy tam idú v šatách.
  • Nie preto, aby sme sa predvádzali, ale aby sme si uctili tých
  • novomanželov.
  • Podobne je to pri pohrebe, kde sa takisto obliekame do
  • smútočného odevu práve z úcty k zomrelému.
  • Preto aj v nedeľu prichádzame do kostola v sviatočnom
  • oblečení, aj keď nie už všade. Práve preto, že
  • dávame aj tým svojim zovňajškom úctu k Bohu alebo dávame najavo,
  • aké miesto má Boh v našich životoch.
  • Napriek tomu, že tento jeden svadobčan nemá ten
  • svadobný odev, kráľ ho stále nazýva priateľom.
  • Dáva mu šancu, pýta sa ho na ten jeho svadobný odev,
  • ale nedostáva sa mu žiadnej reakcie Ten človek iba
  • onemel a zrazu už bolo neskoro.
  • A my takisto dostávame ten svadobný odev v
  • okamihu nášho krstu. Keď kňaz hovorí: "Príjmi toto
  • biele rúcho a prines ho nepoškvŕnené pred súdnu
  • stolicu nášho Pána Ježiša Krista, aby si mal účasť
  • na večnom živote."
  • Ak máme doma tú našu krstnú košielku,
  • tak môžeme dnes možno si ju
  • nájsť, pozrieť sa na ňu. Ona
  • časom prirodzenie zožltne, no a takto zožltne
  • postupne aj to naše svedomie. Ale
  • každý ten okamih Božieho odpustenia, keď
  • počujeme tie slová kňaza: "Ja ťa rozrešujem od tvojich hriechov,"
  • pričom kňaz hovorí v osobě Ježiša Krista, teda
  • nerozriešuje on ako kňaz, ako osoba, ale je to sám Boh, ktorý
  • odpúšťa.
  • Tak vtedy sa to naše rúcho znova
  • vybieli.
  • Ak
  • to naše svedomie nie je čisté, no tak dokiaľ sa tie dvere
  • miestnosti svadobnej nezatvoria, dokiaľ ten kráľ
  • nevstúpi, tak vždy je šanca čosi vo svojich životoch
  • zmeniť.
  • To,
  • to dnešné podobenstvo Ježišove sa končí slovami,
  • teda slovami samého Pána Ježiša: "Mnoho je povolaných,
  • ale málo vyvolených. Teda z Božej
  • vôle každý jeden z nás sme povolaní, sme pozvaní na
  • svadobnú hostinu, ale či budeme aj vyvolení,
  • to závisí od nás, od tej našej ochoty.
  • V akom stave bude ten náš svadobný odev, keď sa dvere
  • svadobnej miestnosti zatvoria.
  • Uchválený buď Ježiš Kristus
  • Amen.
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Reklamní partneri