Mohlo by vás zaujímať:
Z PRAMEŇA
ČO KÁZAL, TO AJ ŽIL
káže Mons. Peter Beňo (Mt 12, 1-8)
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (321) - 17. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
24.07.2026
EFFETA
EFFETA (319) - 15. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
10.07.2026
EFFETA
EFFETA (320) - 16. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
17.07.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
z kláštornej kaplnky bratov minoritov v Bratislave
02.07.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
PRED DVERAMI NÁŠHO SRDCA
káže dp. Lukáš Uváčiksvätého Františka Assiského
Prepis videa
(hudba)
Začiatok knihy proroka Jonáša.
Jonášovi a Matiho synovi zaznelo Pánovo
- (hudba)
- Začiatok knihy proroka Jonáša.
- Jonášovi a Matiho synovi zaznelo Pánovo
- slovo:
- "Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive a
- ohlásim, že ich zloba vystúpila až ku mne."
- Ale Jonáš vstal a chcel Pánovi újsť do Taršišu.
- Išiel do Joppe, našiel si loď, čo šla do Taršišu,
- zaplatil plavné a nasadol na ňu, aby s nimi ušiel
- Pánovi do Taršišu.
- Ale Pán poslal na more silný vietor.
- Na mori sa strhla veľká búrka a lodi hrozilo, že
- stroskotá.
- Námořníci sa báli. Každý volal k svojmu Bohu a
- hádzali do mora náradie, čo bolo na lodi, aby ju
- odľahčili.
- Ale Jonáš zišiel do vnútra lode, ľahol si tam a
- tvrdo zaspal.
- Tu prišiel k nemu kapitán a povedal mu:
- "Čože ty spíš? Vstaň, volaj k svojmu Bohu,
- možno si spomenie na nás a nezahynieme."
- A jeden druhému vraveli: "Poďte, hodíme los a
- dozvieme sa, prečo nás stihlo toto nešťastie."
- Hodili teda los a los padol na Jonáša.
- Preto naň naliehali. "Povedz nám, prečo nás stihlo toto
- nešťastie. Aké máš poslanie a odkiaľ ideš?
- Kde je tvoja vlasť a z ktorého národa pochádzaš?"
- On im odpovedal:
- "Hebrej som a ctiteľ Pána, Boha nebies, ktorý
- stvoril more i súš."
- Mužov pojal veľký strach a povedali mu: "Čo si to urobil?"
- Chlapi totiž vedeli, že uteká pred Bohom, lebo im to
- povedal.
- Tu sa ho pýtali:
- "Čo máme s tebou urobiť, aby sa more pod nami utíšilo?"
- Lebo more sa búrilo čoraz väčšmi.
- On im odvetil: "Chyte ma a hoďte do mora a
- more sa pod vami utíši. Veď ja viem, že vás
- pre mňa stihla táto veľká búrka."
- A muži veslovali. Chceli sa vrátiť k pevnine, ale
- nemohli, lebo more sa stále viac proti nim búrilo.
- Preto volali k Pánovi: "Pane, prosíme, nech
- nezahynieme pre život tohoto človeka a nepočítaj nám to
- za vraždu, lebo ty, Pane, si urobil, ako si chcel."
- Chytili Jonáša a hodili ho do mora
- a more sa prestalo búriť.
- A muži sa veľmi báli Pána. Priniesli Pánovi obetu
- a urobili sľuby.
- Pán priviedol veľkú rybu a ona Jonáša zhotla.
- Tak bol Jonáš tri dni a tri noci v útrobách ryby.
- Potom Pán rybe rozkázal a ona Jonáša vyvrhla na
- súš
- Počuli sme Božie slovo
- Bohu vďaka.
- Vytrhol si ma zo struhy. Pane, Bože môj.
- Vytrhol si ma zo struhy. Pane, Bože môj.
- Vo svojom súžení som volal k Pánovi a on mi
- odpovedal. Z útrob podsvetia som kričal a
- vyslyšal si môj hlas.
- Vytrhol si ma zo struhy. Pane, Bože môj.
- Vrhol si ma do hlbíny uprostred mora a obkľúčili ma
- prúdy. Prevalili sa cezo mňa všetky tvoje prívaly
- a vlny.
- Vytrhol si ma zo struhy. Pane, Bože môj.
- A ja som povedal: "Odvrhnutý som spred tvojich očí,
- no znova uvidím tvoj svätý chrám."
- Vytrhol si ma zo struhy. Pane, Bože môj.
- Keď sa úzkosťou chvela vo mne moja duša, spomenul som si
- na Pána. K tebe došla moja modlitba, do tvojho
- svätého chrámu.
- Vytrhol si ma zo struhy. Pane, Bože môj.
- Aleluja, aleluja.
- Aleluja, aleluja.
- Nové prikázanie vám dávam, hovorí Pán, aby ste sa
- milovali navzájom, ako som ja miloval vás.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Lukáša.
- Sláva tebe, Pane.
- Vystúpil ktorýsi znalec zákona a povedal, aby pokúšali
- Ježiša: "Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol
- dedičom večného života?"
- Ježiš mu vravel: "Čo je napísané v zákone?
- Ako tam čítaš?"
- On odpovedal: "Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho
- srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a
- z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého."
- Povedal mu: "Správne si odpovedal.
- Toto rob a budeš žiť."
- Ale on sa chcel ospravedlniť, preto sa opýtal Ježiša: "A kto je
- môj blížny?"
- Ježiš povedal:
- "Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov.
- Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtvého a
- odišli.
- Náhodou šiel tou cestou istý kňaz a keď ho uvidel, obišiel ho.
- Tak isto aj levita, keď prišiel na to miesto a uvidel ho,
- ďalej.
- No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán a keď ho uvidel,
- bolo mu ho ľúto.Pristúpil k nemu, nalial mu na
- rany oleja a vína a obviazal mu ich.
- Vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a
- staral sa oň.
- Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal:
- "Staraj sa oň. Ak vynaložíš viac, ja ti to
- zaplatím, keď sa budem vracať."
- Čo myslíš,
- ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk
- zbojníkov?
- On odpovedal: "Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo."
- A Ježiš mu povedal: "Choď a rob aj ty podobne."
- Počuli sme slovo Pánovo.
- Chvála tebe, Kriste.
- (músika končí)
- Milí bratia a sestry! Dnešnú úvahu nad evanjeliom by sme mohli
- začať aj veľmi priamo a rýchlo myšlienkou,
- že pre večný život
- je veľmi dôležité spoznať blížneho,
- byť blížnym, najmä človeku v núdzi.
- Prečo to tak je?
- Pozrite, evanjelium dnešného dňa začína tým, že
- pristúpi k Ježišovi znalec zákona a pýta sa:
- "Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?"
- Ide o večný život? To je otázka.
- Je tam tá pekná formulácia: dedičom večného života.
- Je to vyjadrenie biblické, ale zároveň krásne vyjadruje, že večný
- život si nezaslúžime len my svojou námahou,
- ale dostávame ho ako dar,
- ako dedičstvo od Boha.
- Ale teda ide o večný život.
- A keď sa pozrieme na záver, čo je výsledkom rozhovoru,
- tak je to vlastne poučenie
- byť blížnym tak, ako bol blížnym milosrdný
- Samaritán. A Ježiš povie: "Choď a rob aj ty podobne."
- Pre večný život, aby sme boli dedičmi večného života,
- je veľmi dôležité spoznať blížneho a byť
- blížnym ľuďom v núdzi.
- Milosrdný Samaritán je model človeka,
- ktorý je iný: inej národnosti, inej viery,
- ktorý je cestujúci, teda z iného kraja.
- Ale predsa u neho sa spája vnímavosť očí
- a dobrotasrdca.
- Toto je vzácna kombinácia.
- Vnímavosť očí a dobrotasrdca.
- A tiež je u neho vzácna kombinácia, že je človek
- schopný súcit,
- ale aj človek schopný prakticky konať.
- On nezostal len pri súcite „Je mi ťa ľúto,"
- že by nad tým chudákom začal nariekať. On vedel zorganizovať pomoc.
- Dal do pohybu svoje ruky, svoje prostriedky a čo nevládal
- sám, tak to, moderne povedané, objednal službu u
- dodávateľa.
- Lebo zobral človeka do hostinca a povedal: "Starajte sa oň."
- Objednal službu a zaplatil.
- Bol to človek dobrého srdca,
- ale zároveň aj praktického konania.
- To je milosrdný Samaritán. Ak by sme sa sústredili na postavu človeka
- núdzi,
- toho človeka na kraji cesty ozbijaného,
- môžeme povedať, že je to človek, ktorý bol
- zranený
- dvakrát alebo dvojnásobne.
- To prvé, čím bol zranený, bolo násilie.
- Zbojníci ho ozbijali, ublížili mu,
- obrali ho o peniaze a nechali ho tak
- Bolo to násilie.
- A prečo? Boli za tým peniaze.
- Podobné zranenie sa opakuje aj v dnešnom svete.
- Patrí k dejinám ľudstva.
- Násilie medzi ľuďmi,
- medzi krajinami, medzi národmi. Násilie voči človeku.
- A čo je za tým? Aj dnes vo svete? Častokrát peniaze,
- mocenské záujmy.
- To je to znehodnotenie, keď viac sú peniaze ako človek.
- Ozbíjať človeka. Chcem tvoje peniaze, preto ti ublížim.
- Násilie pre peniaze.
- Ale tento človek v núdzi bol zranený ešte raz,
- a to ľahostajnosťou.
- Keď tam ležal polomŕtvy,
- ktovie, či niečo vnímal. Mohol.
- Zrazu tam bolo to zdanie nádeje, že niekto sa blíži.
- Ale bol to človek, levita, ktorý ho obišiel.
- Potom kňaz,
- ktorý išiel ďalej.
- Zdanie nádeje,
- ktoré sa končí ľahostajnosťou. Niežeby si ho nevšimli.
- Práve to, všimli,
- ale nechali tak.
- Mnohých ľudí
- dokáže zo života veľmi trápiť, a nie tak, že
- hriechy a zlé skutky, ktoré spáchajú.
- Ak veria Božiemu milosrdenstvu, tak povedia: "Vyspovedal som sa z toho.
- Bolo to hrozné, čo som spravil, ale verím, že Boh mi odpustil.
- Ale čo neraz je veľmi hlbokou vinou, ktorá trápi svedomie človeka,
- je z minulosti práve to, keď niečo neurobil.
- Dobro, ktoré zanedbal, premeškal.
- A to sa nedá vrátiť.
- To je tá najväčšia a krutá vina.
- Zanedbanie.
- Vina z toho, že niečo som neurobil, čo bolo potrebné,
- možno až nevyhnutné a ja som bol voči tomu nevšímavý,
- ľahostajný.
- A opäť to platí aj pre dnešný svetKedy neraz dokážeme vedieť,
- čo sa deje na opačnej strane zemegule,
- ale neraz si nevšimneme aktuálne potreby a zostaneme
- nevšímaví a ľahostajní voči najbližším.
- Pred dverami nášho srdca,
- že je nejaká potreba, človek v núdzi.
- Bratia, sestry, skúsme práve tieto
- dve previnenia a zranenia — násilie a ľahostajnosť
- — aplikovať
- ani možno nie tak globálne na svet alebo len na chudákov,
- ktorí ležia niekde na ulici. Aj tých nám je ľúto, sú to ľudia v biede.
- Ale skúsme tieto dve previnenia a zranenia
- aplikovať aj na naše vzťahy v rodine.
- Aj keď sme možnože dobrá rodina,
- ale aj v našich vzťahoch, tých najbližších, v našich rodinách,
- koľkokrát sa stretneme s násilím?
- Možno nie fyzickým,
- ale tvrdé slová,
- necitlivé, ktoré ubližujú. Viem, že toto je citlivé
- miesto iného človeka, že ho tým zraním a poviem to.
- Koľkokrát dokážeme nepekne si povedať, alebo mať
- tvrdé postoje, neústupčivosť?
- Aj to je násilie.
- Koľkokrát aj v rodinách sa uprednostnia peniaze
- pred človekom,
- že tie sú tým rozhodujúcim faktorom.
- A potom aj nevšímavosť alebo ľahostajnosť.
- Keď niekto povie „nebudeme do toho rýpať, necháme to tak,
- lebo sme dobrá rodina, čo by o nás povedali?"
- Keď si nevšimneme potrebu toho najbližšieho, zostaneme akoby zaslepení.
- Nevidíme, že niekto vedľa nás akoby kričí.
- Možno bez slov, ale kričí v núdzi.
- Bratia a sestry, toto je výzva z dnešného
- Evanjelia o milosrdnom Samaritánovi.
- Pre večný život byť blížnym
- aj v rodine.
- Preskúmať, či naše vzťahy nie sú poznačené násilím a
- ľahostajnosťou.
- Amen
- (outro muzika)






